Trnava 21. februára (TASR) - Nový slovník trnavčiny považujú roduverní Trnavčania za ďalší z ústretových krokov smerom k ostatným Slovákom, ktorí sa cítia po vstupe do mesta jazykovo stratení. Pomocnú ruku im v týchto dňoch podal spisovateľ, trnavský rodák Ladislav Szalay svojím Príručným slovníkom slovensko-trnavským s gramatikou trnavčiny pre samoukov. Jeho dielo, ktoré možno nájsť vo všetkých dobrých kníhkupectvách, je výsledkom dlhoročnej sústredenej práce nad hľadaním spisovných ekvivalentov k slovám, ktorým za hradbami Trnavy už nikto poriadne nerozumie.
Szalay rozdelil svoju knihu do dvoch častí. V prvej obhajuje právo trnavčiny na existenciu, literárna podoba jazyka sa podľa neho honosí zásluhou Bernoláka prvenstvom na Slovensku ešte pred kodifikovanou slovenčinou. Vyvracia útoky neprajníkov, ktorí nezriedka spochybňujú slovanskú čistotu trnavčiny poukazovaním na vplyv maďarčiny, na germanizmy a bohemizmy v nej. Podľa autora slovníka má však rodný jazyk Trnavčanov najbližšie k srbochorvátčine práve hlavnou zásadou píš, ako počuješ.
V gramatickej časti sa čitateľ dozvie, že dvojhlásky ia, ie,iu, ô, samohlásku ä a spoluhlásky ď,ť,ň,ľ trnavčina nepozná. Venuje sa podstatným menám, slovesám i zámenám. Používa príklady: skloňovanie zámena jeho (otec)- "jehový otec, do jehového cca, jehovému occovi, o jehovém occovi, z jehovým occom". V kapitole predložky upozorňuje, že trnavčina má niektoré, ktoré slovenský jazyk neobsahuje - skrzevá (prostredníctvom), gevolivá (kvôli), pres (cez).
V slovníkovej časti Szalay zoradil abecedne všetky jemu známe trnavské výrazy. Tu sa možno dočítať, že brúsiť je šlajfuvat, čalúnnik je tapacírer, dobytok je lichva, hadička črefko, javisko bína, predstieraná nemoc je zápal švindlóf a plavky švimhózne. A že keď sa niekto udrie, tak sa džachne, a že keď sa niečo vzprieči, tak je to zašprajcuvané.
Príručný slovník je nielen spomienkou na starú Trnavu. "Trnafčinu" treba podľa autora udržiavať, oživovať a používať, pretože na nej vyrástli stovky významných Slovákov. Preto všetkým odkázal: "Trnafčani! Píšte po trnavský. Tu máte slovo mojé o reči našéj." Do života ho uvedli pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa materinskje reči.
