Krištáľová miska, okolo 1350, Metropolitná kapitula u sv. Víta, Praha. FOTO - JAN GLOC, Fototéka Pražského hradu
Na pražskom hrade minulý týždeň sprístupnili dlho očakávanú výstavu venovanú umeniu za čias posledných Luxemburgovcov. Výstava Karel IV. - císař z Boží milosti je najnákladnejšia a najvýpravnejšia akcia roka, podľa odborníkov dokonca storočia.
Projekt neskrýva ambíciu stať sa najdôležitejšou českou kultúrnou udalosťou roka. Organizátori predpokladajú podobný úspech, ako mali pred niekoľkými rokmi projekt Rudolf II., výstava venovaná dielu Majstra Theodorika alebo Desať storočí architektúry, ktorý videlo viac ako 155-tisíc návštevníkov.
Výstava v Obrazárni Pražského hradu je o stredoveku, o časoch, keď gotická Praha prekvitala a stala sa centrom európskej kultúry. Peter Parléř, spomínaný majster Theodorik, tzv. krásny štýl, ale aj skvostné, zlatom iluminované Biblie a tabuľové obrazy vznikli vďaka uvedomelému spojeniu umenia a politiky posledných panovníkov z rodu Luxemburgovcov - Karla IV., Václava IV. a Žigmunda Luxemburského.
Úspech v New Yorku
Viac ako dvesto exponátov z rokov 1347 až 1437, teda z doby vládnutia posledných Luxemburgovcov, zo 79 inštitúcií 16 krajín prešlo nákladnými reštaurátorskými prácami. Prípravy trvali päť rokov a výstava ako celok stála viac ako 60 miliónov českých korún. Ako pri otvorení povedal kurátor Jiří Fajt, je to aj veľká zásluha dvoch politikov: "Výstava by nevznikla, keby nebolo iniciatívy Václava Havla, ale aj podpory súčasného prezidenta Václava Klausa."
Diela, ktorých cena je nevyčísliteľná a kde najdrahší exponát je poistený na 850 miliónov českých korún, nedávno videli newyorčania. Práve tamojšie prestížne Metropolitné múzeum sa stalo spoluorganizátorom projektu. Česká verzia je však oproti americkej obohatená o niekoľko exponátov. Po 21. máji budú diela rozobrané a vrátené do materských inštitúcií. V takejto zostave sú verejnosti prístupné prvý a poslednýkrát.
"Trúfam si povedať, že ide o výstavu storočia, ktorú naozaj môžete vidieť iba raz za život," vyjadrila sa vedúca oddelenia kultúry Pražského hradu Kateřina Horníčková. Organizátori rátajú s obrovským záujmom verejnosti, newyorskú premiéru totiž navštevovalo viac ako dvetisíc divákov denne.
Umenie ako politická prezentácia
Iluminované rukopisy, krištáľové a zlaté liturgické predmety, pozlátené obrazy maľované na dreve, fragmenty sôch, dobové textílie sú tematicky rozdelené do pätnástich celkov, doplnené sprievodným textom približujúcim dobu a okolnosti, počas ktorých vznikali.
Výstava je dokladom, ako išla politika a umenie stredoveku ruka v ruke, ako sa umenie stalo prostriedkom prezentácie a medzinárodnej reputácie. Vzdelaný Karel IV. si uvedomoval dôležitosť umenia v rámci napĺňania mocensko-politických cieľov. Sebaprezentácia prostredníctvom umenia bola jedným z prostriedkov, ako ukázať svoju moc, štedrosť, ale aj vzťah k cirkvi a šľachte. Za Karla IV. vzniká cisársky sloh, ktorý ovládol dvor Luxemburgovcov a začal sa vyvážať za hranice, rovnako ako krásny štýl - štýl krásnych madon Václava IV. na prelome storočí.
"Karel vyvinul vlastný umelecký štýl, ktorý bol exportovaný do celej Svätej ríše rímskej a stal sa viditeľným znakom cisárskej reprezentácie," povedal v rozhovore pre Lidové noviny Fajt a dodal: "S týmto štýlom sa stretávame na celom území Karlovej ríše."
Turnaje a remeselné dielne
Na Pražskom hrade sa na jednom mieste stretli najvzácnejšie historické exponáty, s viac ako 600-ročnou históriou. Nainštalované sú v tmavých priestoroch, v presklených vitrínach so samostatnou klimatizáciou a s najnovšou bezpečnostnou ochranou. Z inštalácie sála trochu klaustrofobický duch podporujúci mýty o temnom stredoveku. Rýchlo sa však stratí pri pohľade na pôsobivo nasvietené predmety s aurou veku a majstrovstva.
Do výstavných priestorov z bezpečnostných dôvodov nepúšťajú viac ako 180 ľudí naraz. Vstupenky sú formou akýchsi časeniek, ktoré návštevníkom určujú termín a trvanie prehliadky. Súčasťou výstavy sú, samozrejme, sprievodné podujatia, ktoré do konca mája približujú atmosféru stredovekej Prahy. Koncerty stredovekej hudby na Karlštejne, rytierske turnaje a remeselné dielne na Křivokláte a Točníku, ale aj filmy v Císárskej koniarni, prezentácia digitalizovaných rukopisov či výstava približujúca život na dvore v časoch Karla IV. v Tereziánskom krídle Pražského hradu.
Z histórie
Karel IV. bol český kráľ a cisár Svätej ríše rímskej (1316 - 1378), ale aj "najväčší Čech". Najznámejší z rodu Luxemburgovcov, rodu, ktorý v Čechách vládol 117 rokov a z Prahy urobil európsku metropolu kultúry. Karel IV. stál pri povýšení pražského biskupstva na arcibiskupstvo, položil základný kameň pražskej katedrály sv. Víta, ale bol aj pri založení najstaršej stredoeurópskej univerzity. Bol vynikajúci politik a diplomat, vzdelanec a milovník umenia. Jeho syn Václav IV. (1361 - 1419) nastúpil na trón po otcovej smrti, uprednostňoval lásku k umeniu pred politickou kariérou a je známy aj pozitívnym vzťahom k reformnému hnutiu a husitom. Žigmund Luxemburský (1368 - 1447) prebral žezlo po svojom nevlastnom bratovi. Prezývaný ako šelma ryšavá sa do dejín zapísal nielen láskou k umeniu, ale aj potlačovaním husitov, pričom mal účasť aj na smrti majstra Jana Husa. Bol posledným z rodu Luxemburgovcov, ktorí vymreli po meči. (kop)
Majster Třebonského oltára, Narodenie Pána (Adorácia hlubocká), 70. roky 14. storočia, Alšova jihočeská galéria, Hluboká. FOTO - LADISLAV BULVA
Autor: ANDREA KOPERNICKÁ, Praha - Bratislava
