BRUSEL - Slováci patria medzi jazykovo najvybavenejších Európanov. Aspoň podľa posledného prieskumu Eurobarometra. Podľa neho 97 percent Slovákov hovorí aspoň jedným cudzím jazykom, mnoho z nich totiž uviedlo, že sa dohovorí po česky.

Vďaka tomu sa Slovensko umiestnilo na druhom mieste, kým Česi sú až šestnásti so 61 percentami lingvistov.

Vstup nových krajín do Európskej únie zamiešal doterajšími jazykovými schopnosťami ich občanov. Na predných miestach s minimálne jedným jazykom sa umiestnili aj Lotyši a Litovčania vďaka znalosti ruštiny, ktorá tak získala celkove väčší podiel.

Svoju absolútnu nadvládu v Európe opäť potvrdila angličtina, ako druhý jazyk ju ovláda 38 percent Európanov, so značným odstupom nasleduje nemčina, francúzština, španielčina a ruština.

Európania sa v znalostiach cudzích jazykov mierne zlepšujú. Aspoň jedným cudzím jazykom hovorí v Európskej únii 56 percent obyvateľov, čo je o šesť percent viac než v roku 2001.

To však zďaleka nestačí na splnenie úlohy z roku 2002: každý občan únie by mal popri materčine ovládať ešte ďalšie dva jazyky. Zatiaľ len deväť z 29 sledovaných krajín na čele s Luxemburskom na túto métu dosiahlo. Slovensko je jedenáste so 48 percentami ľudí, ktorí majú znalosť minimálne dvoch cudzích jazykov.

Ani jednu cudziu reč nevie v Európe 44 percent ľudí. Najhoršie sa v cudzine dohovoria Íri (žiadny jazyk okrem materčiny neovláda 66 percent), Briti (62 percent), Taliani (59 percent), Maďari a Portugalci (58 percent). Slovákov, ktorí uviedli, že neprehovoria žiadnym cudzím jazykom, sú len tri percentá.

Hoci Európania prikladajú znalostiam jazykov čoraz väčšiu dôležitosť, motivácia učiť sa ich je už podstatne nižšia. Len osemnásť percent občanov únie uviedlo, že sa počas posledných dvoch rokov učili cudzí jazyk alebo si jeho znalosti zlepšovali, 21 percent tvrdí, že sa chcú v nadchádzajúcom roku jazykom venovať.

Väčšina - 65 percent - skončí so štúdiom jazykov, ako opustí školu. Pre svoje deti si však obvykle želajú kvalitnú výučbu jazykov, 39 percent si dokonca myslí, že by sa ňou malo začať v ranom detstve, teda do šiestich rokov.

Je dokázané, že sledovanie filmov či seriálov v pôvodnom znení pomáha pri štúdiu cudzieho jazyka. Titulky sú populárne vo Švédsku či Dánsku, kde sú jazykové znalosti nadpriemerné.