Môže za to rozšírená prax novelizovať už existujúce zákony. Minulý rok parlament schválil 142 zákonov, z nich až dve tretiny boli novely. V tomto počte navyše nie sú započítané nepriame novely.
Spoluautor publikácie právnik Radoslav Procházka tvrdí, že napríklad zákon o sociálnom poistení z dielne ministerstva práce bol novelizovaný odo dňa svojej účinnosti 1. januára 2004 až 17-krát, podobné je to aj s Občianskym súdnym poriadkom, ktorý menilo najmä ministerstvo spravodlivosti. Ide pritom o normy, ktoré ovplyvňujú každodenný život ľudí. Situáciu zneprehľadňuje aj aplikácia európskeho práva do nášho systému.
"Vnímal som to podobne," hovorí o probléme bývalý podpredseda vlády pre legislatívu a minister spravodlivosti Daniel Lipšic z KDH.
Tvrdí, že upozorňoval najmä ministerstvo práce, "že niekoľkokrát za rok novelizovať ten istý zákon je neprípustné". Pripúšťa, že časté zmeny zneprehľadňujú právny poriadok.
Hovorca ministerstva práce Martin Danko si spomína na jeden prípad, keď sa na rokovaní vlády bývalý minister Ľudovít Kaník proti Lipšicovým výhradám "ostro ohradil". Kritizovaný zákon bol podľa neho výrazne novelizovaný len trikrát, zvyšné novelizácie boli nepriame prostredníctvom iných zákonov. Hovorí, že toto je na Slovensku bežná prax.
Ústavný právnik Ladislav Orosz hovorí, že ide o vážny a dlhoročný problém, lebo kvalita zákonodarstva častými novelami trpí.
Chápe, že si to vyžaduje aj zásadná zmena nášho práva a prijatie štandardov EÚ, "ale napriek tomu je v mnohých prípadoch skrytý za množstvom noviel ľudský faktor. Teda nekvalita legislatívnej práce, neujasnenosť koncepčných zámerov tvorcov zákonov a podobne", povedal.
Výhrady majú aj advokáti. Aj oni uznávajú, že v zmenenej spoločnosti sa objavujú nové inštitúty. "Táto skutočnosť však neospravedlňuje legislatívnu smršť, ktorá vytvára v našom právnom poriadku právnu neistotu," povedala hovorkyňa Slovenskej advokátskej komory Nadežda Ondrišová. (rp)
