Eva je vdova, jej muž zahynul pred ôsmimi rokmi pri autonehode. Ich dcérka mala vtedy päť rokov a otcov náhly odchod veľmi zle znášala. Dlho trpela pocitmi úzkosti a mávala zlé sny, že jej odišla aj mama. Obidve toto hrozné obdobie prekonali a veľmi sa na seba naviazali. Pred vyše rokom sa Eva v práci zoznámila s jedným mužom, tiež vdovcom. Ich priateľstvo prerástlo postupne do silného vzťahu.
Problémom je však odmietavý až nepriateľský postoj dcéry k Evinmu priateľovi. Nedávno sa obe kvôli tomu veľmi pohádali a vtedy dala Eva dcére prvý raz v živote facku. Dcéra sa rozplakala a Eve vyčítala, že ju už nemá rada a že znova prichádza o rodiča.
Eva nevie, čo má robiť. Vie, že tragická strata otca zanechala na dcérke stopy a nechce jej ešte viac ublížiť. No nechce stratiť ani priateľa.
Pýta sa: Ako mám presvedčiť dcérku, že láska k nej a k mužovi sú dve odlišné veci, ktoré ju neohrozia? Ako pomôcť, aby dcérka našla k priateľovi cestu? Dá sa to vôbec?

Ocitli ste sa aj vy niekedy v podobnej situácii ako Eva? Našli si vaše deti k vášmu novému partnerovi (partnerke) dobrý vzťah? Čo tomu predchádzalo?
Boli ste vy sami dieťaťom, ktoré si muselo hľadať cestu k nevlastnému rodičovi?
Napíšte vaše skúsenosti. Niektoré vaše príspevky uverejníme v prílohe VÍKEND. Môžete nám ich posielať aj na adresu: vikend@sme.sk