FOTO
Spisovateľ ženských sŕdc
Guy de Maupassant sa titulom "de", na rozdiel od takého Balzaca, mohol hrdiť naozaj právom. Narodil sa roku 1850 na zámku Miromesnil v šľachtickej rodine. Medzi rodinných priateľov patril aj Gustave Flaubert, ktorý bol Maupassantovým tútorom a literárnym učiteľom. Vplyv takého skvelého učiteľa sa nedal zatajiť.
Maupassant sa celý život hlásil k Flaubertovi, a to aj vtedy, keď vyrástol z detských nohavíc a sám ovplyvňoval iných autorov. Jeho literárnymi druhmi boli bratia Goncourtovci, Zola či Huysmans, teda autori, ktorých poznáme ako naturalistov. Lenže Maupassant bol priveľmi jemný a vycibrený na to, aby prijal túto metódu. Sám o sebe hovoril, že je autorom objektivistickej prózy.
Na písanie mal vlastne iba desať rokov, v ktorých sa naplno (dnes by sme povedali profesionálne) venoval iba písaniu a žil z písania. Ale akých desať rokov to bolo! Za tú dobu napísal Maupassant vyše tristo poviedok, šesť románov, tri divadelné hry a tri cestopisy.
V literárnej histórii neostalo všetko. Niečo sa zabudlo, niečo sa iba zajagá medzi ostatnými oslňujúcimi výkonmi. Z tých najznámejších poviedok si spomeňme na Guľôčku, Slečnu Fifi, Miss Harrietovú, Sestry Rondoliové, Yvettu, Malú Roquovú... Názvy sú jednoznačné. Maupassant je spisovateľom ženských sŕdc, znalcom ženskej psyché.
Sú autori, ktorí vedia písať v mene žien, akýmsi ženským spôsobom. Nemá to nič spoločné so zoženštenosťou či nevyjasnenou sexuálnou orientáciou. Maupassant bol jednoducho dobrým znalcom ľudskej povahy. Pravdaže, ženy v jeho poviedkach, črtách, novielkach, historkách či jednoducho prózach museli mať svojho protihráča, mužského partnera. Iba tak dokázala vzniknúť menšia či väčšia ľúbostná dráma.
Mýlili by sme sa, keby sme Maupassanta označili za akéhosi poviedkara červenej knižnice. To by jeho prózy neprežili kritiku náročných francúzskych literátov a lektúru rozmaznaných francúzskych čitateľov. Na pozadí ľúbostných zápasov sa dozvedáme veľa o dobe, o myslení, o konfliktoch v spoločnosti i v srdci človeka.
Z Maupassantových románov dosiahli úroveň popularity kratších próz iba tri Pierre a Jean, Miláčik a Mont-Oriol.
Prvý z nich je postavený na pomerne známej situácii, keď jeden brat objaví, že jeho súrodenec je nevlastný. Román Miláčik hovorí o anti-hrdinovi, ktorý je milý iba účelovo. Tento "miláčik" predstavuje človeka bez predsudkov, charakteru a svedomia. Je to dravý karierista, ktorý by sa uplatnil aj v našej ranokapitalistickej džungli.
Koncom osemdesiatych rokov postihla Maupassanta duševná kríza, ktorá vyústila do vážnej duševnej choroby. Po neúspešnom pokuse o samovraždu ho hospitalizovali v psychiatrickej liečebni.
Skončil sa príbeh miláčika francúzskeho literárneho a divadelného publika, ktorý vošiel do literatúry ako cizelátor slova, detailista prózy a majster kompozície. Ale príbeh jeho próz sa ešte len začínal...
DANIEL HEVIER
Maupassantova tvorba bola vďačným námetom aj pre filmárov
Romány a poviedky Guy de Maupassanta boli odjakživa vďačným námetom pre divadelné a neskôr filmové či televízne spracovanie a ich počet vo svete už dávno prekročil magickú stovku.
V bývalom Československu sa najznámejším dielom stal zhruba hodinový farebný film Sladké hry minulého leta, ktorý v roku 1969 nakrútil pre bratislavskú televíziu režisér Juraj Herz.
Je to impresionisticky ladený príbeh mladej práčky Mušky, ktorá svojou čistotou a bezhraničnou radosťou zo života fascinuje mužov okolo seba. Partia Muškiných piatich nápadníkov - bohémov svojím spôsobom života narúša miestne konvencie, dokáže sa uvoľnene zabávať, snívať a radovať z každej chvíle a unikať pred meštiackou každodennosťou. Snímka je oslavou radosti zo života a túžby po nemožnom.
Film získal v roku 1970 na 10. ročníku Medzinárodného televízneho festivalu v Monte Carlo hlavnú cenu - Zlatú nymfu. Scenár tejto komédie napísala Alta Vášová, veľký podiel na úspechu snímky mala štýlovo čistá "impresionistická" kamera Doda Šimončiča.
V hlavnej úlohe sa zaskvela Jana Plichtová, jej piatich nápadníkov stvárnili František Velecký, Peter Debnár, Milan Lasica, Július Satinský a Ľubomír Záhon, v ďalších epizódnych roliach sa predstavili okrem iných aj Magda Paveleková, Mikuláš Ladižinský či Marta Rašlová.
Príbeh Mušky sa páči aj po desaťročiach, v roku 1990 získal film na festivale Finále Plzeň hlavnú cenu Ledňáček.
V poslednom období vznikli v Česku na základe Maupassantových textov tri snímky - stredometrážny film Chlípnik začal režisér Zeno Dostál nakrúcať v polovici deväťdesiatych rokov, ale dokončil ho až v roku 2003, do hlavných úloh obsadil Kamilu Špráchalovú, Oldřicha Navrátila a Lukáša Vaculíka.
Ten istý herec bol aj protagonistom filmu Dušana Kleina Miláčik - dramatického príbehu mnohých milostných dobrodružstiev a jednej politickej kariéry. Okrem neho sa v hviezdnom hereckom obsadení blysli aj Vilma Cibulková, Hana Maciuchová, Viktor Preiss, Boris Rössner a ďalší.
Pred tromi rokmi nakrútil Jiří Krejčík grotesknú komédiu o naplnení jedného absurdného závetu Dedičstvo slečny Innocencie v hlavných úlohách s Martinom Hubom a Simonou Stašovou. (ba)
Peter Debnár a Milan Lasica vo filme Sladké hry minulého leta. FOTO - ARCHÍV
