BRATISLAVA - Slovensko sa dostalo do obdobia, v ktorom sa rast cien spomalí na historické minimum. „Zlaté“ časy predpovedali ekonómovia už vlani, keď sa vláda rozhodla nezvyšovať vo volebnom roku regulované ceny. Znamená to, že po určitom čase sa rast cien vráti nielen do „normálnej“ úrovne, ale ju aj prevýši.

Podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu bol rast cien v januári najnižší v histórii samostatného Slovenska. „Hlavnou príčinou bol na rozdiel od minulého roka len mierny rast regulovaných cien. Vo februári 2002 bol 5,7 percenta, kým vo februári 2001 až 16,4 percenta,“ tvrdí Prega. Štatistický úrad tak mohol bilancovať infláciu na úrovni 4,3 percenta, čím sa prekonalo doterajšie minimum zo septembra 1996, keď bola 5,7 percenta.

Minimálne zvyšovanie regulovaných cien znamená, že na rozdiel od vlaňajška sa nezvyšujú ceny za bývanie, vodu, elektrinu, poštu či dopravu. Naopak, časť týchto produktov vykázala podľa štatistického úradu vo februári oproti predchádzajúcemu mesiacu stagnáciu alebo pokles.

Výšku inflácie teraz ovplyvňujú najmä potraviny. Ich ceny oproti januáru stúpli v úhrne o jedno percento, a to najmä vďaka zdraženiu zeleniny, ovocia, mlieka a vajec.

Podľa ekonómov bude nízka inflácia pretrvávať počas celého roka. „V roku 2002 predpokladáme priemernú infláciu na úrovni 4,2 percenta. Koncoročnú hodnotu vidíme v blízkosti 4,5 percenta. V prípade výraznejšieho poklesu cien ropy môžu byť tieto hodnoty ešte nižšie,“ myslí si Katarína Kohútiková, analytička Slovenskej ratingovej agentúry.

Nízke tempo rastu cien bude znamenať rast štatisticky vykazovanej reálnej mzdy. „Rast reálnych miezd za minulý rok nedosiahol ani jedno percento, no v tomto roku by ich rast mohol predstavovať až štyri percentá,“ doplnil Prega.

Ak sa naplnia aj predpoklady ekonómov o nevyhnutnosti zvyšovania regulovaných cien v budúcom roku, bude to znamenať, že rast spotrebiteľských cien sa zrýchli a naopak, zvyšovanie reálnej mzdy spomalí, prípadne zastaví.

JURAJ JAVORSKÝ