la 2. a Mihoková 3. miesto. Tieto umiestnenia div že nedáva na úroveň olympiády, prípadne Svetového pohára.

Pri pohľade na štartovnú listinu ME je jasné, že aj keď ide o ME, konkurencia, ktorá sa na šampionáte zišla, je kvalitatívne na veľmi nízkej úrovni. Biatlonová špička sa v týchto dňoch pripravuje na Svetový pohár v Pokljuke. Majstrovstvá Európy v biatlone sú v hierarchii ďaleko za ZOH, MS, ako aj Svetovým pohárom a popredné krajiny sa na nich zúčastňujú s druhými garnitúrami alebo juniorskými pretekárkami.

V nasledujúcich riadkoch sa chcem zamerať na zhodnotenie bežeckej výkonnosti družstva biatlonistiek. Ako bývalý aktívny bežec na lyžiach a neskôr reprezentačný tréner československých i švajčiarskych bežkýň sa tejto problematike rozumiem. Dianie okolo ženského biatlonu veľmi pozorne sledujem. Súčasná žalostná situácia vo výkonnosti nášho družstva mi nie je ľahostajná už z toho dôvodu, že som bývalým trénerom Mihokovej, Halinárovej a čiastočne aj Pavkovčekovej.

Už niekoľko sezón má výkonnosť slovenských biatlonistiek klesajúcu tendenciu, čo je len logickým vyústením situácie, ktorá v tomto družstve panuje. Zaostávanie za svetovou špičkou nadobúda priepastné rozmery. V tejto sezóne sa až na jedno 8. miesto Pavkovčekovej umiestnenia v pretekoch Svetového pohára pohybovali od druhej do šiestej desiatky. Vyhlásenie trénera Sanitru, že príprava je zameraná na jeden vrchol - ZOH v Turíne - bolo len oddialením fiaska, dúfajúc, že sa udeje nejaký zázrak. Keď si uvedomíme, že uvedené reprezentantky mali počas štvorročného olympijského cyklu ako členky TOP tímu vytvorené optimálne podmienky na športovú prípravu, nemajú sa na čo vyhovárať.

Zázrak sa nekonal a počas pretekov na ZOH si museli často vypiť kalich horkosti až do dna. Vrcholom hanby bola diskvalifikácia Halinárovej, Mihokovej a Pavkovčekovej v stíhacích pretekoch na 10 km, keď museli po dobehnutí vedúcou pretekárkou o jedno kolo z pretekov odstúpiť. Štvrtá členka družstva Murínová tomuto fiasku predišla tým, že odstúpila pred dobehnutím vedúcou pretekárkou.

O zlej koncepčnej práci s družstvom biatlonistiek svedčí fakt, že Mihoková, Halinárová, Pavkovčeková a Murínová tvoria kostru družstva už 15 rokov, čoho dôsledkom je priepastný výkonnostný rozdiel od ďalších členiek reprezentácie, ktoré sa umiestňujú v SP okolo 60. - 70. miesta. Družstvo nepociťuje tlak od konkurencie, ktorý by bol motivujúcim faktorom. Pohodlný život bez stresu a strachu o miesto v reprezentačnom družstve vyústil do žalostnej výkonnosti. Veď napríklad najúspešnejší výsledok - 16. miesto v pretekoch na 7,5 km - dosiahla Halinárová pri bezchybnej streľbe.

Bolo by tragédiou, keby si tréner žien Sanitra na základe vynikajúceho piateho miesta Mareka Matiaška, ktoré dosiahol napriek nezaradeniu do TOP tímu, presadil zotrvanie štyroch biatlonistiek v TOP tíme na ďalší štvorročný olympijský cyklus. Je najvyšší čas pozrieť sa krutej realite priamo do očí. Nádejať sa, že sa situácia zásadne zmení a menované biatlonistky sa šibnutím zázračného prútika vrátia medzi svetovú špičku, by bolo krajne naivné. Nezostáva nič iné, len trpezlivo začať budovať nové mladé družstvo a poďakovať sa súčasným reprezentantkám za ich výsledky z minulých rokov.

Je len otázne, či takýto názor zastávajú aj zodpovední činitelia Slovenského zväzu biatlonu, na čele ktorého stojí Juraj Sanitra. Nepoznám športové odvetvie, kde by bol prezident zväzu zároveň reprezentačným trénerom. Jedno 16. miesto v pretekoch jednotlivkýň a podpriemerné 10. miesto v pretekoch štafiet na ZOH v Turíne je žalostne málo. (krátené)

Autor: Ján MichalíkAutor je bývalý reprezentačný tréner v behu na lyžiach