"Môj antikvariát nazvali kultúrne čudo," povedal jeho majiteľ 67-ročný Tibor Ďurák. O sebe tvrdí, že vyštudoval kozmetiku. Upresňuje, že to bol odbor na technickej mikrobiológii a biochémii. Celý život si odkrútil u jedného zamestnávateľa - výrobcu liehovín. Pracoval tam ako námestník pre životné prostredie.

Celý život miloval knihy a na dôchodku sa im upísal naplno. Otvoril si antikvariát na leopoldovskej stanici. Za 13 rokov podnikania si všimol, že najžiadanejším autorom je Dostojevskij. Veľký záujem je ešte o knihy o hradoch a zámkoch, psoch a mačkách.

Hoci je marec mesiac knihy, v antikvariáte ho necítiť. "Je taký ako iné mesiace. Vlani som skončil so stratou 145-tisíc korún. Som na hranici prežitia, idem na dlh a nesvitá na lepšie časy," hovorí majiteľ. Posťažuje sa pritom, že pracuje "sviatok - piatok". Pre zákazníkov má vždy milý úsmev, aj keď im slúži uzimený vo vetrovke. Kúriť nemá za čo. Všetko robí pre Raskoľnikova, Annu Kareninu, Esmeraldu a ďalších literárnych hrdinov a hovorí si, že je blázon.

"Keby sa mal tento antikvariát zatvoriť, bola by to škoda. Veď Leopoldov preslávil. Je ako múzeum či galéria. Niektorí v ňom prežijú celé hodiny a cítia sa v ňom veľmi dobre," hovorí návštevník. Študenti sú vďační za knihy na povinné čítanie. Na stenách visia obrazy. Na pódiu je oddelenie starých pôvabných vecí. Netradičné žehličky, polstoročné lustre, nostalgické pohľadnice, nemoderné kabelky a šáločky zo zašlých čias.

Majiteľ si zvlášť cení zbierku harmoník, sám kedysi hrával v kapele. Teraz vytiahne harmoniku pre hostí a pripomína, že hral pre troch našich prezidentov. "Rád by som zahral aj pre ministra kultúry, keby sa prišiel pozrieť na môj obchod s duchovným bohatstvom."

Za knihami v sobotu pricestoval z Ružomberka dvadsaťtriročný Peter Kudlička. "Počul som, že je tu najväčší antikvariát v Európe, prišiel som sa pozrieť. Vybral som si beletriu, knihy z hudobnej vedy, psychológie a architektúry. Cítiť tu slobodu. Majiteľ pod lampou so zeleným tienidlom nemá chybu."