Maďarský Najvyšší súd v pondelok rozhodol o viac než 60 rokov starej kauze. Na podnet pozostalých oslobodil žandára Lászlóa Kristófa, ktorého komunisti v roku 1959 popravili. Podľa vtedajšieho režimu bol vrahom najoslavovanejšieho mučeníka maďarského komunistického hnutia Endre Ságváriho.

Podľa sudcu Józsefa Kónyu spočíva význam rozsudku v tom, že žandára zasahujúceho v lete 1944 proti Ságvárimu zbavuje nálepky vojnového zločinca. Rozsudok zdôvodnil tým, že jeho čin treba posudzovať podľa vtedy platných zákonov.

Kristóf a jeho traja kolegovia dostali v júli 1944 príkaz zatknúť člena ilegálneho komunistického hnutia Ságváriho v jednej budapeštianskej cukrárni. Maďarsko bolo v tom čase už okupované nacistami a Ságvári organizoval ozbrojený odpor. Pri zatýkaní vytiahol pištoľ a troch žandárov vrátane Kristófa zranil. Na úteku ho však tiež zasiahla guľka a po prevoze do nemocnice spolu s jedným zo žandárov skonal.

Ságvári je akýmsi maďarským Fučíkom. Pred rokom 1989 nieslo jeho meno mnoho škôl a ulíc (niektoré dodnes) a socialistická mládež chodila na pamätnú túru po trase jeho útekov pred políciou.

Podľa súdu mali žandári zatýkajúci Ságváriho právo použiť zbraň. Kristóf navyše na Ságváriho vôbec nestrieľal. V roku 1959 ho odsúdili aj za zadržanie a mučenie štyroch ľudí. Súd však v pondelok spochybnil, či sa tohto činu vôbec dopustil, a aj keď áno, nešlo podľa neho o vojnový zločin, ale o zneužitie právomocí, ktoré už bolo premlčané.

"Úlohou súdu nie je hodnotiť historické udalosti, politické hnutia alebo ideológie," tvrdí v odôvodnení sudca. Rozsudok napriek tomu podnietil novú vlnu sporov o vzťahu k nacistickej a komunistickej minulosti. Zasiahol dokonca do predvolebného boja.

Nikto nespochybňuje, že rozsudok nad Kristófom z roku 1959 bol politicky motivovanou justičnou vraždou. Spor však má aj iné roviny. Časť pravice považuje rozsudok za všeobecné potvrdenie svojich snáh o rehabilitáciu autoritárskeho horthyovského režimu a jeho žandárstva, ktorému, naopak, ľavica a liberáli vytýkajú, napríklad, účasť na deportácii maďarských židov do koncentračných táborov.

V očiach pravice je Ságvári ľavicovým teroristom usilujúcim sa už pred druhou svetovou vojnou násilne zvrhnúť legitímnu moc. Vládna postkomunistická Maďarská socialistická strana ho, naopak, považuje za jedného zo svojich hrdinov a predseda strany István Hiller mu pred dvomi rokmi odhalil pamätnú tabuľu.

Bez ohľadu na politické postoje sa vedie diskusia, či bol Ságvári naozaj hrdinom bojujúcim proti nacizmu, alebo iba verným maďarským služobníkom Stalina bojujúcim za nahradenie nacistickej totality inou, komunistickou.