Soňa Čechová,
publicistka, manželka Teodora Münza
Vaša internetová adresa obsahuje slovo teosofia, ktoré znamená božskú múdrosť. Čo najviac oceňujete na filozofovi Münzovi?
Predovšetkým jeho náročnosť na seba samého. Kým v jeho veku filozofi už svoje povedali, on sa pustil do témy, ktorú slovenskí autori ešte ani nezačali.
V čom sa odlišuje vaša životná filozofia od jeho?
Môj muž je skeptický, pochybujúci, hľadajúci pesimista a ja som nenapraviteľná optimistka.
Ako sa s tým dá žiť?
Kto nás dávnejšie poznal, mohol si myslieť, že to bude podobná koexistencia, ako keby ste dali dokopy škebľu s opicou. Teo je introvet, ktorý sa zbližuje s ľuďmi iba na základe poznania, ja zas mám ľudí rada takpovediac preventívne. Výborne sa to dopĺňa.
Keď ste sa zoznámili, vy ste boli tá aktívna?
Spoznali sme sa pred päťdesiatimi rokmi, keď sa brali s mojou kamarátkou. Obaja by sme boli poriadne vypleštili oči, keby nám povedali, že o tridsať rokov budeme dvojica. V tejto definitívnej životnej fáze som dala impulz asi ja, ale pokračovanie som nechala naňho.
Okrem inteligencie, čo vás na manželovi najviac upútalo?
Rezervovanosť, sebestačnosť, fakt, že sa nikdy nepchal do popredia, nerobil zo seba niečo iné ako je.
Ako dlho spolu žijete a odkedy vlastníte jeden na druhého papier?
Vzali sme sa až v roku 2003, po dvadsaťštyriročnej skúšobnej lehote.
Filozofi nebývajú praktickí ľudia. Aj vy ste zaneprázdnená. Aká je deľba práce vo vašej domácnosti?
Keď som za totality pracovala ako dievča pre všetko v nemocnici, čiže nie vo svojom fachu, knihách, mala som čas aj na domácnosť. Ale keď prišla sloboda, vrhla som sa do aktívneho verejného života - novinárčiny. Natoľko, že si to odnieslo moje zdravie. Takže teraz Teodor robí doma všetko.
Načo najradšej míňate peniaze?
Na kvety pre kamarátky, ktoré boli alebo sú nešťastne zamilované. Ale aj kamarátom - za odvážny čin proti minulému režimu.
A načo míňa váš manžel?
Na praktickejšie veci. Má rád domácu elektroniku.
Ako a kde relaxujete vy sama?
Doma. Moje najpríjemnejšie chvíle sú víkendy ráno - pijeme s mužom kávu, ja sedím oproti nemu v kresle a on predčituje. Najprv teoretickú literatúru, potom humoristickú - Zoščenka, Kishona, a pravdaže, domácich - Lasicu, Janovica, najnovšie Dobrovodu.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Že naše dcéry z druhých manželstiev sa majú radšej, akoby keby boli vlastné sestry. Z toho sa tešíme stále. A celkom naposledy - z opery Aida, z nahrávky Metropolitnej opery.
Na ktorý spoločný výlet alebo dovolenku najradšej spomínate?
Po spoločných desiatich rokoch som bola po operácii na liečení v Lúčkach. Teo telepaticky prišiel po mňa, hoci som ho o to nežiadala. Aj na Choč som s jeho pomocou vyliezla.
Soňa Čechová vyštudovala slovenčinu a ruštinu. Bola redaktorkou vo Vydavateľstve politickej literatúry, odkiaľ pre nesúhlas s politikou Komunistickej strany musela odísť do vydavateľstva Tatran. Pre postoje proti okupácii v roku 1968 ju vylúčili zo Zväzu spisovateľov, mala zákaz publikovania a práce v kultúre, hoci roku 1968 na jar dostala najvyššie prekladateľské vyznamenanie - cenu Jána Hollého. Dvadsať rokov pracovala ako nekvalifikovaná sila na Chemicko-technologickej fakulte a v zdravotníctve. Po Novembri bola redaktorkou obnoveného týždenníka Kultúrny život, od roku 1992 pracuje v dvojtýždenníku MOSTY. |
Teodor Münz,
filozof, manžel Soni Čechovej
Čím vás pani Čechová očarila, keď ste sa zoznámili?
Fyzickou krásou,brilantným intelektom, šarmom, humorom, optimistickým postojom k životu, ktorý som pocítil ako kontrast k sebe samému.
Čo bolo neskôr?
Keď ovdovela, chodieval som jej opravovať veci v domácnosti. Postupne sme sa začali zbližovať, zistili sme, že si v mnohom rozumieme.
Pamätáte sa presne, pri akej príležitosti to bolo?
Neviem to už presne, ale rád spomínam na jednu jej návštevu u nás. Pozval som ju aj s inými dámami počúvať z platní Beethovenov husľový koncert. Soňa si sadla na bok na platňu a zlomila ju. Myslím si, že ju to nezaujímalo, ona však tvrdí opak.
Ste partnermi pri filozofických dišputách?
Soňa je rodená filozofka, má výborné postrehy a od začiatku nášho vzťahu často debatujeme o svetonázorových otázkach. Dnes jej čítam z pripravovanej knižky Hľadanie skutočnosti - ľudský údel. Vyjadruje sa k tomu a pomáha mi.
Aká je vaša filozofia - materialistická alebo idealistická?
Kedysi som bol materialista z presvedčenia. Dnes sa mi to zdá obmedzené, pretože nevieme aká je podstatná skutočnosť a ja rozmýšľam oveľa slobodnejšie.
Čo oceňujete na jej žurnalistickej práci?
Je vydavateľka česko-slovenského dvojtýždenníka Mosty, ktorý založil jej syn Vlado, píše rozumom i srdcom. Je nesmierne húževnatá, Mosty vychádzajú 15 rokov.
Z čoho čerpá energiu?
To je asi genetické, je veľmi pracovitá a dôsledná a preto si narobila v minulosti aj nepriateľov.
Dátum svadby?
4. júla 2003. Priateľom sme to oznámili dodatočne.
Je všeobecne zaužívaný názor, že intelektuálky nie sú práve najlepšie gazdinky. Pomáhate trochu doma?
Vďačne som to kedysi Soni prenechal. Dnes robím všetko. Aj varím, hoci som sa to nikdy neučil.
Načo najradšej míňate peniaze?
Na knihy, videopásky, cédečka, opery - máme celého Wagnera, doma raz do mesiaca organizujeme pre naše dcéry a vnúčatá wagnerovské večery.
A načo míňa vaša manželka?
Na parádu, na domácnosť - nemá zábrany v nakupovaní ako ja. Kvetmi vybavila celú záhradu. A predovšetkým na Mosty, neberie tam plat a žije z penzie.
Čo robí, keď nepracuje?
Ak nepracuje, pracuje zase ďalej. Číta beletriu, diškuruje alebo úplne unavená pozerá televíziu, na to lepšie, čo sa tam čoraz zriedkavejšie vyskytuje.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Z vydareného večierka na Českom veľvyslanectve, kde občianske združenie česko-slovenské Mosty odovzdávalo Ceny Vlada Čecha novinárom, ktorí si zachovali česť a úroveň.
Na ktorý spoločný výlet alebo dovolenku najradšej spomínate?
Soňa mi objavila slovenské hory, hoci som sa narodil v nich. Každý výlet s ňou bol vydarený a objavný.
Teodor Münz vyštudoval filozofiu a francúzštinu. Štyridsaťtri rokov bol vedeckým pracovníkom Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave, kde okrem iného spracoval dejiny slovenskej osvietenskej filozofie. Napísal šesť monografií z dejín slovenskej a európskej filozofie. Do slovenčiny preložil štrnásť diel znemeckej poosvietenskej filozofie, I. Kanta, J. G. Fichteho, G. W. F. Hegla, L. Feuerbacha, S. Freuda a iných. Teraz sa venuje spracovávaniu svojich vlastných filozofických názorov. |
Autor: Barbora Laucká/ Foto: Miroslava Cibulková