Francúzska cudzinecká légia je dodnes opradená tajomstvom a legendami, pripomínajúcimi grécke báje o hrdinoch, ktorí jediným zázračným činom premohli nepriateľa a zachránili krajinu. Dobrovoľníci pri vstupe do légie zanechávajú za sebou svoju minulosť, menia sa na profesionálov, pre ktorých obetavosť znamená úplne všetko. "Légia je naša vlasť," hovorí nápis nad vchodom do múzea Légie. Skutočnosť však býva často oveľa prozaickejšia. Táto vojenská organizácia vznikla v roku 1831 - pred 175 rokmi.

Kráľ Ľudovít Filip rozkazom z 9. marca vytvoril oddiel dobrovoľníkov, ktorý ho mal chrániť. Väčšinu členov tvorili vojaci Napoleonovej Grande Armée, rozpustenej po jeho porážke v roku 1815. Vojaci i dôstojníci tak vlastne unikli pred policajnou perzekúciou a mohli sa uživiť jediným povolaním, ktoré poznali - bojom.

Mužstvo bolo národnostne zmiešané, lebo Napoleon prijímal vojakov aj z obsadených krajín. Dobrovoľníci od 18 do 40 rokov nemuseli preukazovať nič, okrem vojenskej zdatnosti a oddanosti légii. Všetci sa chopili šance, ktorú im légia dávala - žoldnierska armáda nebola neznámym pojmom už od staroveku.

Kráľ veľmi rýchlo pochopil význam oddielu, ale pre určité pochybnosti svojho vrchného veliteľa armády rozhodol o jeho presune do Alžírska. Domovom légie sa odvtedy stali francúzske kolónie a hlavnou úlohou ich obrana pred vonkajším, ale najmä vnútorným nepriateľom.

Farbami tohto elitného vojska sú zelená a červená. Znakom je granát, z ktorého vychádza sedem plameňov. Disciplína a úplná podriadenosť rozkazom je samozrejmosťou. Ďalším dôležitým znakom je spolupatričnosť. Legionári vždy vedeli, že im nikto nepomôže, okrem ich samotných. Pre regulárnu armádu de facto neexistujú, aj keď spolu s ňou bojujú. Ukázalo sa to v bojoch druhej svetovej vojny.

Legionár nie je určite žiaden anjel, ale nesmie sa správať ani ako zločinec, lebo légia ho sama potrestá. Legionári sú naozaj mimo zákona, majú vlastné zákony a tabu. Jedným z pravidiel je mlčanie o činnosti vnútri légie. Preto o nej môžu kolovať fámy. Najviac informácií sa na verejnosť dostáva od ľudí, ktorí do légie vstúpiť skúsili, ale neuspeli, alebo si zmenu života napokon rozmysleli.

Vstup do cudzineckej légie láka naozaj mnoho dobrodruhov, mužov s temnou minulosťou aj ľudí utekajúcich pred rukou zákona. Ak ich légia prijme, ich minulosť je zabudnutá. Pravidlá prijatia sú však prísne, vraj až kruté, a nie každý sa môže stať legionárom. Kto vydrží a prekoná všetky ťažkosti, naučí sa boju a spolupatričnosti, stane sa členom légie, ktorá bojuje za záujmy Francúzska v Indočíne, v Južnej Amerike, na ostrovoch v Pacifiku a inde. Odmenou je po čase francúzske občianstvo.

Hrdinské činy légie sa vyzdvihujú najmä v tlači až nadpriemerne. Známa je ochrana zásob v Mexiku v Camerone proti povstalcom - je aj najopakovanejšou povesťou o sile spolupatričnosti. V boji padol celý oddiel légie, poslední traja legionári získali milosť a uznanie nepriateľa.

Skutočnosťou je, že dobrovoľníci z légie vytvorili základ armády Slobodných Francúzov generála de Gaulla po obsadení Francúzska Hitlerom v roku 1941. Toho istého de Gaulla však časť légie zradila v bojoch o Alžírsko, keď sa rozhodla hrať vabank a neuposlúchnuť rozkaz. Vzbura a snaha obsadiť Paríž, za to, že nariadil evakuáciu z Alžírska, sa skončila neúspechom. Legionárov parašutistov rozpustili. Odvtedy je bývalá alžírska základňa na Korzike, ale aj - proti tradícii - v južnom Francúzsku.

Naposledy bolo o légii v médiách vo veľkom počuť pri jej nasadení v prvej vojne v Perzskom zálive, kde obsadila letisko Al Salman, a pri akcii stratila len troch vojakov. Zabránila aj ústupu Republikánskej gardy na západ. Dnes sa légia angažuje v Bosne, kde využíva aj jazykové znalosti svojich členov.

Vstupu do cudzineckej légie napríklad aj u nás bráni zákon, ktorý zakazuje službu v cudzej armáde, Slováci v nej slúžia ilegálne. Mladých chlapcov dobrodružstvo fascinuje, a preto riskujú aj trest pri návrate. Samozrejme lákavá je aj finančná odmena. Hoci porušujú slovenské zákony, v NATO sú dnes bojovými kamarátmi vojakov slovenskej armády.

Légia opradená legendami je vlasťou pre mnohých vojakov, mnohí v nej prežijú celý život a končia v špeciálnom starobinci pre legionárov, kde službu okolo nich majú tí, čo do légie práve vstúpili. Je to jedna z previerok výdrže pred bojom.

Zajtra - Kemal Atatürk