BRATISLAVA - Zákon o voľbách do parlamentu je protiústavný, pretože vyžaduje polmiliónovú kauciu od každej strany, ktorá sa chce na voľbách zúčastniť. To obmedzuje ústavné právo byť volený. Tvrdí to podpredseda OKS Ondrej Dostál.

Tento týždeň Dostál požiadal generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, aby dal podnet na Ústavný súd. Fyzická osoba tak urobiť nemôže. Podľa neho zákon odporuje nielen našej ústave, ale i niektorým medzinárodným zmluvám a súd by ho mal zrušiť alebo minimálne pozastaviť účinnosť sporných častí zákona.

Ústava podľa Dostála umožňuje obmedziť právo byť volený len v prípade legitímneho verejného záujmu. A ten podľa neho chýba.

Dostál si myslí, že pokiaľ by Ústavný súd o kaucii nerozhodol do júnového hlasovania, mohlo by to spochybniť legitímnosť volieb. "Ústavný súd by sa tým mal zaoberať čo najskôr," povedal SME.

Generálna prokuratúra sa k podnetu zatiaľ nevyjadrila a urobí tak, až keď si ho preštuduje. Na prokuratúre je totiž len od utorka.

Podľa hovorcu Ústavného súdu Štefana Németha je priemerný čas rozhodovania súdu pri posudzovaní súladu právnych predpisov zhruba 15 mesiacov. Rýchlosť však závisí aj od naliehavosti veci. Ústavný súd podľa neho môže alebo nemusí podanie prijať a takisto je na jeho rozhodnutí, či v prípade prijatia návrhu pozastaví účinnosť niektorých častí zákona.

Ústavný právnik Radoslav Procházka nevidí príliš veľkú šancu, že dá súd Dostálovi za pravdu. Podľa právnika totiž Ústavný súd odobril napríklad päťpercentné kvórum vstupu do parlamentu, "čo nie je totožná vec, ale to obmedzenie je prinajmenšom analogické".

Expert na ústavné právo Peter Kresák si myslí, že rôzne volebné kvóra alebo finančné zábezpeky sa dávajú, aby volebný proces nebol chaotický a o hlasy sa neuchádzalo neobmedzené množstvo strán. Súdy preto podľa právnika hlavne určujú, či sú takéto obmedzenia primerané.

Nejde o prvú námietku, ktorá sa týka volebnej zábezpeky. Zákon pre kauciu vetoval už vtedajší prezident Rudolf Schuster. Ten v zdôvodnení veta tvrdil, že zákon zvýhodňuje silné strany a "obmedzuje slobodnú súťaž politických síl ešte pred tým, ako bola začatá a ako boli zistené výsledky hlasovania".

Vládny zákon najprv podporila najmä vládna koalícia a veľká časť opozície sa zdržala. Za opätovné schválenie zákona po Schusterovom vete v máji 2004 hlasovali poslanci zo všetkých vtedajších koaličných strán, ale aj väčšina ľudí z HZDS a KSS. Zástancovia zákona vtedy argumentovali napríklad tým, že "seriózne" strany majú možnosť zadovážiť si pol milióna a hovorilo sa aj o snahe zabrániť malým a extrémistickým stranám, aby sa dostali do parlamentu.

Zábezpeka je aj vo Francúzsku, v Česku ju zrušili

Predvolebná zábezpeka existuje vo viacerých krajinách. Majú ju napríklad vo Veľkej Británii alebo vo Francúzsku. Novinkou nie sú ani snahy o jej zrušenie.

V susednej Českej republike Ústavný súd na podnet Václava Havla a skupiny senátorov volebnú zábezpeku na voľby do snemovne zrušil v roku 2001. Argumentoval tým, že vytvorenie rovných podmienok na súťaž politických strán je jednou z prvoradých povinností štátu a strany už pred voľbami prešli "filtrom", keďže museli byť v súlade so zákonom zaregistrované. (knm)