Včera pred polnocou nášho času bolo na obežnej dráhe Marsu živo. Doteraz najvýkonnejšia sonda NASA Mars Reconnaissance Orbiter začala záverečnú fázu zostupu k červenej planéte.
O tom, či bola úspešná, rozhodla spoľahlivosť jej šiestich raketových motorov. Tie automaticky zabezpečovali brzdný manéver, ktorý mal znížiť rýchlosť na 14 000 kilometrov za hodinu, aby sa vďaka príťažlivosti Marsu mohla sonda usadiť na jeho orbite.
Išlo o zložitý a riskantný zostup, ktorý sa doteraz podaril v priemere iba každej tretej sonde vyslanej k tejto planéte. Počas brzdného manévru dvojtonový kolos prelietaval nad južnou pologuľou planéty, a v záverečných fázach s ním preto pracovníci NASA stratili kontakt. Spojenie so Zemou sa malo obnoviť tesne pred polnocou.
Na kritickú etapu svojho letu sa najmodernejší prieskumník červenej planéty pripravoval niekoľko dní. Ako povedal manažér projektu Jim Graf z Laboratória tryskových pohonov NASA v kalifornskej Pasadene, zodpovední pracovníci na tento okamih mysleli už roky. "Všetko naznačuje, že sonda by mala byť úspešná. Mars nás však už naučil, aby sme nikdy nepodľahli priveľkému uspokojeniu," varoval už vo štvrtok Graf. Dodal, že dve zo štyroch ostatných sond NASA najnebezpečnejšiu fázu letu neprežili.
Špecialisti NASA sondu navrhli a vyrobili na základe skúseností s piatimi aktívnymi prieskumníkmi Marsu. Na jeho povrchu stále pracujú pojazdné roboty (rovery) Spirit a Opportunity, na obežnej dráhe krúži Mars Global Surveyor, Mars Odyssey a od decembra 2003 aj európska Mars Express.
Mars Reconnaissance Orbiter má však zo všetkých najlepšie vybavenie, a mala by na Zem vyslať doteraz najdetailnejšie informácie o atmosfére a povrchu planéty, ako aj o podpovrchových vrstvách. To je dôležité najmä pri hľadaní bývalých či terajších dôkazov o prítomnosti vody.
Sonda by mala tiež nájsť najvhodnejšie miesto na pristátie nasledujúcich marsovských sond a možno aj vyjasniť miesta posledného odpočinku ďalších prístrojov, ktoré stretnutie s červenou planétou neprežili (Mars Polar Orbiter či Beagle 2).
Ak včera v noci všetko prebehlo úspešne, sonda sa dostala na eliptickú dráhu okolo Marsu s obežným časom 35 hodín. Do novembra sa 500-krát ponorí do riedkej atmosféry, čím vždy nepatrne zníži rýchlosť obehu. Postupne sa bude skracovať vzdialenosť sondy od povrchu, a keď bude vo výške 450 kilometrov a z elipsy sa stane kružnica, sonda začne plniť plánované úlohy.
Verme, že sa môžeme tešiť na vzrušujúce správy. Veď vesmír je plný prekvapení. Niekoľko hodín pred zostupom sondy na orbitu Marsu oznámil tím Carolyn Porcovej z Kozmického vedeckého inštitútu v Boulderi prekvapujúcu správu. Vďaka záberom sondy Cassini, krúžiacej okolo Saturnu, vedci na jednom z jeho mesiacov, Enceladu, s najväčšou pravdepodobnosťou odhalili dôkaz o vodných gejzíroch stúpajúcich z povrchu tohto záhadného zamrznutého telesa.
