Po snehu sa vlečie ranený hnedý medveď, ktorý za sebou zanecháva krvavú stopu. Hlas v pozadí číta štatistiku o alkoholizme, počte potratov prevyšujúcich narodené deti a predpoveď, že za pol storočia sa počet obyvateľov zníži na polovicu - tak vyzerá upútavka britského kanálu More Four na sériu dokumentárnych filmov venovaných súčasnému Rusku.
Na túto tému tento týždeň hovoril na pôde London School of Economics aj bývalý riaditeľ poslednej ruskej nezávislej televíznej stanice NTV. Podľa Jevgenija Kiseleva Rusko vstúpilo do éry bezmocných politikov, čo zrejme vyvrcholí v roku 2008, keď sa bude voliť nový prezident a šance Putinových odporcov na úspech sú mizivé.
Dôvodov je niekoľko, jeden z nich je apatia ruskej spoločnosti. Politika ich príliš nevzrušuje, namiesto toho ich najúspešnejšie médiá kŕmia zábavou.
Kiselev vyvracia bežné tvrdenie, že v súčasnom Rusku už neexistujú žiadne nezávislé médiá. Spresňuje to tým, že neexistuje žiadna nezávislá vplyvná televízia, tlačené médiá si môžu podľa neho napísať všetko, čo môžu dokázať. Jediným problémom je, že tie serióznejšie nik nečíta.
Bulvárne denníky s miliónovým nákladom sú mimoriadne úspešné a podliehajú vplyvu Kremľa, náklady serióznych denníkov však neprekonajú stotisíc predaných výtlačkov, čo je v takmer 150-miliónovej krajine úplné fiasko.
Vladimir Putin by po dvoch
funkčných obdobiach nemal podľa ústavy zostať pri moci, no len málokto v Rusku verí, že nenájde nejakú cestu, ako to obísť. Už dnes sú šance ďalších kandidátov obmedzené volebným zákonom, ktorý nahráva do karát Putinovi a jeho ľuďom.
Súčasný prezident má v rukách najvplyvnejšie médiá aj legislatívu, takže ak aj dodrží sľub, že sa osobne nebude snažiť zostať pri moci, bude mať najväčšie šance ním vybraný nasledovník. Tu sa podľa Kiseleva skrýva riziko aj nádej - celé ruské dejiny sú plné príkladov, keď si panovníci vyberali neschopných nasledovníkov, aby ich mohli naďalej ovplyvňovať, ale oni sa však prekvapivo rýchlo dostali z ich tieňa. Tento scenár sa niekoľkokrát objavil už za cárskeho Ruska. Jeho variácie platili pri Chruščovovi, ktorý nastúpil po Stalinovej smrti a odhalil kult jeho osobnosti, pri Gorbačovovi a vlastne aj pri Putinovi, ktorého si za svojho nasledovníka vybral Boris Jeľcin.
Autor: ANDREA ERTLOVÁ, Londýn
