Indické bájky * Vybral a zo sanskrtu preložil Róbert Gáfrik * Drewo a srd * Bratislava 2005

Je malým zázrakom a záhadou zároveň, prečo preklad indických bájok zo staroindických zbierok Páňčatantra a Hitópadéša vychádza na Slovenku prvýkrát až teraz. Motívy, mnohokrát dobre poznané z legendových a poviedkových látok použitých v niektorých kanonizovaných dielach európskej tradície stredoveku, sa tak dožili aj na Slovensku svojho beletrizovaného a zasväteného prekladu. Zaslúžil sa o to, paradoxne, mladý literárny vedec.

Paradoxne používam preto, že predstava dlhodobého, cieleného prístupu k poznaniu inej kultúry, ktorý vyžaduje často celoživotné úsilie o spoznanie cudzej civilizácie, sa udomácnila ako predpoklad na to, aby sa jej diela potom mohli podrobiť korektnému chápaniu v tej domácej. Slovíčko paradoxne však možno aj zoslabiť, lebo na druhej strane súčasný boom v záujme o "iné", "cudzie", "zvláštne", do ktorého India nepopierateľne patrí (ak dokonca v takomto rebríčku nevedie), priniesol so sebou nielen módny, ale aj hlbší, kompetentný (ak nie priamo odborný) druh poznania, ktorý je dnes uľahčený aj prístupnosťou informácií.

Zostavovateľ a prekladateľ rozložil príbehy Páňčatantry a Hitópadéše, pôvodne do seba zakliesnené rámcovaním a odbočkami tak, ako to poznáme z Tisíc a jednej noci. Vytvoril tak model bájok blízky popularizačným vydaniam tých európskych. Jednotlivé bájky sú krátke, plynú významovou skratkou niekedy k možno málo očakávanému koncu s poučením. Oproti existujúcim českým prekladom a adaptáciám staroindických bájok sa Gáfrik vernejšie pridržiava predlohy pri vlastných menách i pri hlavných protagonistoch, zvieratách.

Autor navyše v závere knihy uvádza slovník nepreložených a špecifických výrazov. V indickej bájke nahrádza vlastnosti európskej bájnej líšky šakal, pomalosť slimáka korytnačka, silu medveďa lev. Zostavovateľ sa však v dnešnom kontexte vedomostí môže spoľahnúť, na rozdiel od toho českého zo 16. storočia, na všeobecnú znalosť určitých, geografickému pásmu vlastných reálií, a preto aj ponecháva hrdinov indických bájok v ich vlastnej koži.

Svojím priezračným a pochopiteľným prekladom je zbierka Indických bájok dobrým a zábavným oddychovým čítaním, ktoré napríklad poradí čo robiť, respektíve nerobiť, ak vás partner pristihne pri nevere, alebo keď si váš opičiak zasekne semenníky v medzere medzi drevami.

Na druhej, vážnejšej strane však môže pomôcť spoznať kultúru, ktorú považujeme za príťažlivú pre jej vonkajší efekt mnohorakosti a farebnosti. Tá nás ale v rovnakom čase napĺňa pocitom bázne z nemožnosti jej správneho pochopenia pre odlišnosti náboženských a životných predstáv.

Bájka má moc na svojom krátkom priestore zhromaždiť i etické a morálne zásady spoločenstva, z ktorého vzchádza. Pomocou nej sa zoznámime teda aj so spôsobom myslenia, správania sa a názorov, ktoré, ako zistíme, sa často podobajú tým našim, ale častejšie našu európsku optiku prekvapujú. Možno si aj takto upravíme zdeformovaný postoj plný úžasu z preduchovnenej a vyšším a lepším poznaním naplnenej krajiny a pokúsime sa na veci, tak ako Indovia, nepozerať len z dvojakej perspektívy dobrého alebo zlého, čierneho alebo bieleho.

Autor: EVA ŤAPAJNOVÁ(Autorka pracuje v Ústave svetovej literatúry SAV)