Vlado je úspešný podnikateľ, zvyknutý pracovať 12 až 15 hodín denne. Žije v neustálom zhone. Pred rokom dostal z ničoho nič záchvat búšenia srdca. Hrudník sa mu zovrel, cítil tŕpnutie v prstoch a na perách. Nemohol sa nadýchnuť. Vydesil sa a zavolal na pohotovosť.
Lekár chvíľu nad EKG váhal, potom mu ho natočil znova. Povedal, že srdce má v poriadku, aspoň EKG nič neukazuje. Napriek tomu mu pichol injekciu. Vladovi bolo lepšie, ale znervóznilo ho, že EKG mu robili dvakrát.
O týždeň sa záchvat zopakoval. V noci sa prebudil celý spotený, srdce mu búšilo ako zvon, hrudník mal zovretý, nevedel sa nadýchnuť. Utekal k oknu a snažil sa nadýchať čerstvého vzduchu. Vystrašená manželka ho odviezla na pohotovosť.
Zopakovala sa rovnaká scéna ako pred týždňom, len s iným lekárom.
V priebehu pol roka bol Vlado na pohotovosti 17 ráz. Absolvoval celý rad vyšetrení – opakovane EKG, odbery krvi, ultrazvuk. Nič sa nenašlo, záchvaty sa však opakovali ďalej. Nechal sa hospitalizovať na internom oddelení, kde pracoval jeho spolužiak. Nenašli mu nič. Odporučili mu psychiatra. Razantne to odmietol.
Pozoroval sa však ďalej – meral si tep na bruchu, spánkoch, na krku, na zápästí. Zistil, že často je nepravidelný.
Prestal cvičiť. Začal sa vyhýbať milovaniu. Nechcel si namáhať srdce. Kvôli strachu zo srdcového záchvatu obmedzil cestovanie. Na rokovania a nákupy tovaru po celej Európe posielal podriadených. Autom bol schopný jazdiť len skoro ráno a neskoro večer, keď je menšia premávka.
Znovu sa nechal hospitalizovať- tentoraz na neurológii. Opäť mu odporučili psychiatra. Už neodmietal.
Pomocou psychoterapie a liekov sa lekárom podarilo jeho úzkostné stavy a hysterické prejavy odstrániť.
Zuzana vraj nemohla chodiť za trest
Do jedenástich rokov sa Zuzana takmer neodlišovala od svojich rovesníčok. Nosila džínsy, tričká, vyťahané svetre, značkové tenisky. S nadpriemerne vysokou inteligenciou bola vo všetkých predmetoch vždy perfektná, jednoducho, bezproblémové dieťa. Rodičia bolí hrdí, že je najlepšia v triede. V jedenástich nastal zlom. Zuzana zrazu prestala chodiť. Nedokázala sa postaviť, bez cudzej pomoci nebola schopná prejsť ani na záchod. Vždy pri sebe niekoho potrebovala, doma ju podopierali rodičia, v škole ju vodili dve spolužiačky. Vystrašení rodičia pochodili bez úspechu množstvo lekárov. Nakoniec sa dostali k psychiatrovi. Jeho verdikt znel – dievča ako jedináčik trpí pocitmi osamelosti, úzkosti a zároveň má tendenciu k hysterickým reakciám. Potrebuje vzbudzovať pozornosť rodičov aj spolužiakov.
Navrhovanú farmakologickú a psychoterapeutickú liečbu rodičia odmietli. Vysvetlenie psychiatra sa im nepozdávalo, a tak vyhľadali iného „odborníka“ na duše. Od neho sa matka dozvedela, že dcéra nemôže chodiť za trest. Zuzanina matka bola vraj v predchádzajúcom živote potomkom Kleopatrinej pomocnice, ktorá svojej panej škodila. Matka teraz musí trpieť za jej zlé činy, a preto je dcéra takto postihnutá.
Napriek tomu, že otec je vysokoškolsky a matka stredoškolsky vzdelaná, na istý čas tomu uverili. Napokon šli opäť za detským psychiatrom. Dnes chodí Zuzana bez podopierania a chystá sa na vysokú školu. (uj)
