"Cítim silný pocit hanby za to, čo robí naša vláda. Ak púšťate bomby na tisíce ľudí v suverénnej krajine, je to nielen masová vražda, ale v skutočnosti aj vojnový zločin. Šokuje ma, že takéto niečo pácha naša vláda. Poklonkovanie Blaira voči Bushovi je hanebné a nechutné!" Hlas dramatika Harolda Pintera, držiteľa vlaňajšej Nobelovej ceny za literatúru a autora svetoznámych diel ako Správca, Narodeniny, Návrat domov, Krajina, Ticho či Zrada, zaznel cez víkend pri príležitosti udeľovania Európskej divadelnej ceny opäť s povestnou "pinteresknou" nástojčivosťou.

Pinterov hlas nebol nikdy diplomatický

Prestížne ocenenie mu slávnostne odovzdali včera, už v sobotu sa však Pinter prihovoril divadelníkom na pódiovej diskusii moderovanej špičkovým britským kritikom Michaelom Billingtonom.

Ján Figeľ, ktorý dramatika ako európsky komisár pre kultúru a šport na javisko uviedol, skonštatoval, že Pinterov politický hlas nikdy nebol diplomatický. Konfrontácii sa dramatik nevyhýbal ani v diskusii, ktorá nasledovala, ale takmer okamžite prešiel na svoju súčasnú hlavnú tému - americkú zahraničnú politiku. Podľa neho Amerika sleduje v posledných päťdesiatich rokoch len svoje záujmy, pričom neberie ohľad na iných ľudí. Po udelení Nobelovej ceny vraj dostal viaceré podporné listy od Američanov, ktorí podobne ako on pociťujú hnev i hanbu.

Billington sa v rozhovore s Pinterom dotkol aj toho, že BBC takmer úplne ignorovala jeho nobelovskú reč. Pinter sa vyjadril, že si reakciu BBC nevie vysvetliť, ale nechce v tomto ohľade prijať nijakú "konšpiračnú teóriu". V závere vyslovil aj "neistú vieru" v divadlo, v jeho schopnosť byť stále relevantným médiom, ktoré divákom poskytuje unikátnu skúsenosť prežívaného a nie reprodukovaného či zaznamenaného života. On sám však už bude písať skôr len poéziu.

Divadelný Proust

Európska divadelná cena bola z iniciatívy viacerých divadelných organizácií i s podporou orgánov EÚ udelená už desiaty raz. Medzi jej predchádzajúcimi držiteľmi sú také osobnosti ako režiséri Ariane Mnouchkine, Peter Brook alebo Robert Wilson, choreografka Pina Bausch či dramatik Heiner Müller.

Keď z rúk turínskeho starostu Sergia Chiamparina preberal diplom, jeho povestná palica trčala hrozivo do výšky. Pinter v poďakovaní pripomenul svoj špeciálny vzťah k Turínu, k talianskemu divadlu i k Európe ako takej. Opäť si neodpustil výzvu, že by rád videl deň, keď sa Európa spojí a postaví sa proti americkej moci.

Pri odôvodnení rozhodnutia poroty Michael Billington nazval Pintera divadelným Proustom, ktorý skúma vrstvy našej pamäti. Podla Billingtona je Pinter "ideálnym" držiteľom európskej ceny, keďže jeho hry vytvárajú univerzálne akordy zo strachu i spomienok na minulé šťastie.

Organizátori vyhlásili, že rozhodnutie udeliť cenu tento rok práve Pinterovi padlo skôr, ako bolo známe rozhodnutie Nobelovho výboru, túto súhru však uvítali.

Dramatikovo dielo na podujatí reprezentovala inscenácia jeho jednoaktoviek v réžii ďalšieho nestora európskeho divadla Rogera Planchona s názvom The New Order.

Prišiel aj Jeremy Irons

Svoj vzťah k Pinterovi prišlo ukázať aj dublinské Gate Theatre, ktoré pre túto príležitosť angažovalo známeho britského herca Jeremyho Ironsa. Ten s bradou nestora, s červeným kašmírovým šálom a s rukami nonšalantne vo vreckách prečítal Pinterove spomienky na to, ako ho spolu s Arthurom Millerom vyhodili z banketu na americkej ambasáde v Turecku, kam prišli prešetrovať situáciu väznených spisovateľov, či na to, ako trávili noci s ďalším absurdným dramatikom Samuelom Beckettom.

Už po ôsmy raz sa udeľovala aj Európska cena pre mladých tvorcov, ktorí podľa poroty prispievajú k vytváraniu novej divadelnej reality. Jej tohtoročnými držiteľmi sa stali litovský režisér Oskaras Korsunovas a choreograf maďarského pôvodu narodený vo Vojvodine Josef Nadj.

Autor: Turín