Brusel 10. marca (TASR) - Predstavitelia Českej republiky, Maďarska a Poľska sú tri roky po vstupe do Severoatlantickej aliancie spokojní a členstvo v NATO do veľkej miery splnilo ich očakávania. Všetky tri najmladšie členské krajiny podporujú ambície SR a veria, že na novembrovom summite v Prahe bude môcť aliancia poslať Slovensku pozvánku.
"ČR je s členstvom v aliancii spokojná, dáva republike presne to zakotvenie, ktoré sme po celú dobu svojich dejín hľadali. Čo sa týka základného bezpečnostného zakotvenia, to dnes máme," povedal v rozhovore pre TASR pri príležitosti tretieho výročia rozšírenia aliancie, ktoré pripadá na 12. marca, český veľvyslanec pri NATO Karel Kovanda.
"Celková bilancia je pozitívna. Mali sme pred vstupom isté očakávania, rovnako ako teraz ich má Slovensko, a tie sa ukázali veľmi realistické," povedal TASR maďarský veľvyslanec János Herman.
Podľa zástupcu poľského veľvyslanca Roberta Kupieckého je hodnotenie veľmi jednoduché - "dostali sme, čo sme očakávali". "Členstvo v NATO nám prinieslo pocit bezpečnosti, pocit spolupráce, pocit účasti v najmodernejšej politickej, bezpečnostnej a obrannej aliancii vo svetovej histórii," povedal TASR.
Okrem toho členstvo v NATO povzbudilo aj ďalšie zahranično-politické ciele Poľska, najmä úsilie o vstup do EÚ, a prinieslo zvýšený pocit zodpovednosti za bezpečnosť nielen vo vnútri krajiny, ale aj mimo.
"Absolútne jasne môžeme povedať, že sme spokojní," dodal Kupiecki.
"Celkovo možno povedať, že prijatie troch krajín do NATO fungovalo ako faktor rozšírenia zóny stability a spolupráce v strednej Európe. Obavy, že sa vytvoria nové deliace čiary, že to zvýši napätie v susedských vzťahoch, že to zhorší naše vzťahy s Ruskom, sa ukázali ako nepodložené," zhodnotil celkový dojem maďarský veľvyslanec Herman.
Pre všetkých troch predstaviteľov ešte stále nových členských krajín je dôležité, že takýto názor má aj široká verejnosť. "Dôležité je, že toto vnímajú aj obyvatelia. Podpora aliancie v ČR sa zvýšila z nejakých 50-55 percent pred troma rokmi na dnešných 65-70 percent," povedal Kovanda.
"V období pred vstupom dosahovala podpora v Poľsku asi 80 percent, zo 460-členného parlamentu bolo proti myslím len 14 hlasov. Možno teda povedať, že členstvo v NATO bolo voľbou poľského národa," uviedol Kupiecki. Hoci po vstupe do aliancie záujem verejnosti mierne upadol, podpora je stále nad 60 percentami, je stabilná a patrí medzi najvyššie spomedzi členských krajín.
"Čo môže byť veľmi dôležité aj pre Slovensko je, že verejná podpora je dôležitým faktorom pri celkovom hodnotení kandidátov," pripomenul zástupca poľského veľvyslanca v aliancii.
Zástupcovia ČR, Maďarska a Poľska v bruselskom sídle NATO sa tiež zhodli, že politická integrácia ich krajín do štruktúr aliancie je už dokončená, vojenská si vyžiada dlhší čas aj vzhľadom na zmeny, ktorým prechádza samotné NATO.
"Zo spôsobu vystupovania, z toho, ako nás berú, nikto nezistí, ktorá krajina je tu tri roky a ktorá 50," priblížil prijatie nových členov Kovanda.
Rovnako sa veľvyslanci zhodujú, že zabezpečenie národnej bezpečnosti krajiny členstvom v aliancii je lacnejšie, ako by tomu bolo v prípade zotrvania mimo NATO. Najviac peňazí pohltí reforma a modernizácia armády.
"Tú by sme však museli robiť, aj keby sme neboli v NATO, pretože svet sa zmenil a ak nechceme mať armádu druhej či tretej kategórie, tak tie výdaje na to vynaložiť musíme," tvrdí Kovanda. "Členstvo v NATO je omnoho lacnejšie, ako aktivity, ktoré by sme aj tak museli vykonávať samostatne mimo aliancie," súhlasil Poliak Kupiecki.
(spravodajca TASR Robert Sermek) lb
