Prievidza 17. marca (TASR) Rómskemu spisovateľovi Jánovi Šándorovi (1948) z Prievidze v týchto dňoch vyšla v poradí druhá zbierka poviedok, povestí a rozprávok s názvom Ciglianka. Autor ju nazval podľa jednej z povestí, ktorá rozpráva o začiatkoch ťažby uhlia na hornej Nitre. V ďalších poviedkach vychádza zo života Rómov ale aj Nerómov. Jeho príbehy sú predovšetkým plné lásky, viery v dobro a do protikladu dáva problémy spolužitia, ľudskej zloby i nenávisti.
Pred dvoma rokmi mu vyšla kniha poviedok Rómsky sen, ktorú pripravoval niekoľko rokov. Paradoxom je, že autor má iba základné vzdelanie, aj to absolvoval v Brne, kde spolu svojimi slovenskými rodičmi a šiestimi súrodencami žil do 15 rokov. Už vtedy bol pravidelným návštevníkom knižníc. Priznáva, že bol doslova knihomoľ. Prečítal mnoho kníh našich i svetových autorov. Najradšej mal Bedárov od Viktora Huga, Tolstého Vojnu a mier prečítal niekoľkokrát. Už v tom čase sa pokúšal písať básne.
Obuvnícku učňovskú školu nedokončil, pretože rodičia sa presťahovali do Prievidze, otcovho rodiska. Potom pracoval ako robotník, ale písať neprestal. Už nie síce básne, ale pokúsil sa písať prózu. Najskôr len tak pre seba, pretože slovenčina mu ešte veľmi nešla. Z kníh však získal dostatočnú slovnú zásobu a zlepšil sa aj v pravopise.
Prvú poviedku Nočný bludár publikoval v roku 1979 v časopise Železničiar. Ďalší úspech sa dostavil až o 14 rokov, keď mu v časopise Bosorka uverejnili poviedku Čudný muž. Potom sa presadil niekoľkými poviedkami v regionálnom týždenníku Prieboj. Zaujal aj spisovateľku Evu Siegelovú z Handlovej, ktorá mu doteraz pomáha odbornými radami. Jeho poviedky sú súčasťou viacerých zborníkov z tvorby rómskych autorov, ktoré vyšli nielen na Slovensku ale aj v zahraničí.
Písaniu, ako povedal, venuje veľa času. Býva s manželkou a synom v sociálnom byte, v ktorom však nechýba malá knižnica. Je stále nezamestnaný, zúčastňuje sa iba na aktivačných prácach v meste. Všetky poviedky píše ručne, úhľadným rukopisom. Námety čerpá zo života. Zaujíma ho život chudobných Rómov, bezdomovcov, ľudí ktorí prešli väzením, ale aj tých, ktorí si získali rešpekt u ostatných. Siaha aj po histórii rómskej komunity. Jeho štýl je jednoduchý, zrozumiteľný, plný obrazov a citu a odsúdenia neprávostí.
