Ján Pataky (SDKÚ) presadil, aby Dobrú, časť obce Kvakovce v okrese Vranov nad Topľou, vláda osamostatnila aj bez súhlasu Kvakoviec a napriek tomu, že ani jedna z obcí by nemala najmenej tritisíc obyvateľov. Bez novely by to nebolo možné.
Obdobný návrh snemovňa schválila v máji 2005. Prezident jej ho však vrátil a už sa nenašlo dosť hlasov. Len čo uplynulo šesť mesiacov, Pataky svoju iniciatívu oživil. Tentoraz hlasov bolo dosť.
Prerokúvanie návrhu zákona niektorí poslanci využili nato, aby ho doplnili.
Anton Blajsko (HZDS) tou istou novelou obnovil obec Ľubické Kúpele, ktorú vysťahovali pri zriadení vojenského obvodu Javorina.
József Kvarda (SMK) zasa umožnil, aby sa Maslovce, časť Zlatých Klasov v okrese Dunajská Streda, pričlenili k Čenkovciam, ktorých je starostom. Kvarda to vysvetlil tak, že keď obyvatelia Masloviec nepochodili na svojom zastupiteľstve s návrhom na referendum "prišli za mnou".
Starostovi Zlatých Klasov Ladislavovi Matiaškovi to neprekáža. "Ja som demokrat," povedal. Aj tak podľa neho zdravotné stredisko, lekáreň či kostol budú mať Maslovčania v Zlatých Klasoch.
Už Patakyho návrh mnohí právnici ostro skritizovali. Ministerstvo vnútra ho označilo za "koncepčne chybný", pretože by sa vzťahoval iba na jeden subjekt (Kvakovce). To "odporuje samotnej podstate zákona ako všeobecne záväznej právnej normy", pridala sa legislatívna rada vlády. Vláda sa zo zodpovednosti vyzula, keď o návrhu nerozhodla.
Právnik Jaroslav Pilát z M.E.S.A. 10 to považuje za "úplne účelovú záležitosť". Takto sa podľa neho v žiadnom normálnom štáte pri tvorbe právnych predpisov nepostupuje. Iba sa tak ukazuje, "aké je nebezpečné, keď najmä pred voľbami poslanci majú zákonodarnú iniciatívu".
Združenie miest a obcí Slovenska mieni prezidenta požiadať, aby zákon vrátil. Považuje za neprijateľné, aby sa novelizáciou zákona, ktorý sa vzťahuje na asi 2900 obcí Slovenska, riešili čiastkové záujmy niektorých z nich.
Prírastok obcí je podľa Piláta v rozpore so všeobecným trendom znižovať ich počet. Ani podľa rezortu vnútra vznik Dobrej, ďalšej obce s menej ako 500 obyvateľmi, ktorá "môže mať vážne problémy" s výkonom svojich základných úloh, "nie je žiaduci". Kvarda súhlasí, no pripomína, že jeho návrhom žiadna obec nevznikne.
Ako to je podľa zákona
Obec sa môže rozdeliť, ak nové obce, teda časť, ktorá sa má osamostatniť, a zvyšok pôvodnej obce,
- budú mať (každá svoje) katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok,
- najmenej 3000 obyvateľov,
- urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce.
Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja časti, ktorá sa má osamostatniť, boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.
Podmienkou je platné miestne referendum o rozdelení obce, teda také, na ktorom sa zúčastnila aspoň polovica voličov a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov.
Obce rozdeľuje vláda. Rozhodnúť o tom však možno iba so súhlasom obce. (joč)
