"Netreba sa báť. Medvede síce v brlohu nežerú a stratia 15 - 40 percent svojej jesennej hmotnosti, ale po zime majú ešte spomalený metabolizmus. A okrem toho, doteraz sa u nás nestalo, aby medveď zaútočil na človeka ako na korisť."

Prvé stopy medveďov videl na Podbanskom pod Kriváňom už 28. februára. " Medveď, ktorý podľa stôp mal okolo 80 - 100 kíl, ma zrejme predbehol v noci alebo nadránom. Asi sa zobudil, keď sa oteplilo, a zostal vonku aj napriek opätovne mrazivému počasiu," dodal zoológ.

Medvedice s mláďatmi, ktoré sú často považované za najnebezpečnejšie, ostanú v brlohu väčšinou dlhšie.

Rigg už tretí rok vedie projekt BEARS, v rámci ktorého monitoruje konflikty medveď - človek. "Na Slovensku medvede vážnejšie zrania do desať ľudí ročne. Výsledky výskumu jednoznačne ukazujú, že sa to stane najmä vtedy, ak ľudia prekvapia medveďa pri náhodnom stretnutí zblízka a medveď zaútočí v sebaobranne, lebo sa cíti ohrozený."

Opatrní by mali byť poľovníci na strednom Slovensku, keď idú ku kŕmidlám nielen v horách, ale aj v kotlinách.

"Ak ku stretnutiu s medveďom predsa len dôjde, netreba spanikáriť," hovorí Rigg. "Na prekvapeného medveďa sa neodporúča kričať ani pred ním utekať, môže to vyprovokovať útok. Lepšie je zostať stáť a ak sa medveď nepribližuje, pokúšať sa zväčšiť vzdialenosť od neho pomalým cúvaním." (br)