Levočská biela pani (Júlia Korponayová) skutočne žila a v celých uhorských dejinách je to prvá a údajne jediná žena, ktorá sa dopustila vlastizrady. Pochádzala z Oždian (obec leží západne od Rimavskej Soboty pri hlavnej ceste smerom na Lučenec) a bola dcérou Žigmunda Géczyho, plukovníka telesnej stráže Imricha Thökölyho. Stala sa manželkou jedného z hradných pánov v čase stavovského povstania Františka II. Rákocziho.

Júliin manžel Ján Korponay stál na strane cisára, avšak kvôli žene sa dal na stranu kurucov. Júlia sa v snahe získať pre svojho syna skonfiškovaný rodový majetok údajne stala cisárskou špiónkou. Vyslali ju do Levoče, ktorá bola v obkľúčení cisárskeho vojska. Stala sa milenkou kuruckého veliteľa baróna Štefana Andrássyho, ktorému potajomky zobrala kľúče od mestskej brány. Krátko na to vpustila cisárske vojsko do mesta, ktoré padlo bez boja.

Získanú dôveru cisárskej strany podľa legendy stratila, keď v roku 1712 prijala, namiesto otca, ktorý nebol doma, listy od kuruckých emigrantov z Poľska, ktoré vyzývali na nové povstanie. Obvinili ju zo zrady a 25. septembra 1714 ju ako

25-ročnú popravili. Práve kvôli tomuto činu ju vraj dodnes vídať ako strašidlo blúdiť po chodbách levočskej radnice.

Fenomén Levočskej bielej panej je výtvorom maďarského spisovateľa Móra Jókaiho, jedného z posledných predstaviteľov svetového romantizmu. Slávny román sa začína opisom nemenej slávneho obrazu, ktorý dodnes visí v sále mestskej radnice v Levoči. Obraz znázorňuje dámu v bielych šatách s červenou šatkou, prehodenou cez plecia. Oči má upreté do diaľky, jednou rukou privoláva, druhou vsúva kľúč do zámky dverí.

Autorom je maliar Viliam Forberger, ktorý začínal ako učiteľ v Levoči, ale časom sa preslávil tak, že viedenské Albertínum, jedna z najväčších zbierok obrazov v Európe, odkúpilo jeho obrazy ešte za jeho života. Jeho najznámejším dielom na Slovensku však ostáva portrét Bielej panej z Levoče.

Tretím spolutvorcom mysterióznej levočskej Bielej panej bol prezident historickej sekcie Maďarskej akadémie vied a predseda Maďarskej historickej spoločnosti Kálmán Talli. Žil a pracoval aj v Bratislave. Vlastne tento historik poskytol spisovateľovi Mórovi Jókaimu námet. Potom spolu zašli za maliarom Forbergerom a ten podľa románového opisu namaľoval portrét krásnej dlhovlasej čiernovlásky s tragickým osudom.

Zdroj: SRo