Peter Pollák (s kravatou) medzi Rómami. FOTO - ŠTEFAN ŠARKÖZY |
Riešenie zamestnanosti je rozhodujúce pre 72,9 percenta rómskych voličov, po nej so značným odstupom nasleduje riešenie sociálnej situácie (48,2 percenta), bývania (32,5), chudoby (32,3), zdravotnej starostlivosti (27,9) a vzdelávania (21,1).
"Od Rómov sa očakáva, že budú podporovať rómske strany, alebo tie, ktoré budú obhajovať záujmy Rómov, no nie je to tak," hovorí sociologička Elena Kriglerová, ktorá prieskum robila. Z prieskumu vyplýva, že Rómovia sa chystajú voliť najmä Smer, ktorý hovorí, že chce riešiť zamestnanosť a sociálne veci a kampaň "stavia na kritike reforiem, ktoré sa Rómov výrazne dotkli". Dlhodobo Rómovia podporujú HZDS.
Prieskum podľa Kriglerovej vyvracia stereotypné tvrdenia, že Rómovia nevolia - ich účasť na voľbách je vyššia, ako pri majorite. Informácie o politikoch čerpajú väčšinou (83,94 percenta) z televízie. Rómovia však tvrdia, že sa rozhodujú predovšetkým podľa povesti kandidáta a názoru rodiny. Veľmi dobre poznali mená poslancov, členov vlády aj predsedov politických strán, no 80,5 percenta povedalo, že "politika je komplikovaná a niekedy nerozumejú, čo sa v nej deje".
Oslovení Rómovia cítia, že sú v politike slabo zastúpení a nemôžu ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú. Na otázku, kedy bol naposledy politik v ich osade, 50,98 percenta odpovedalo, že počas kampane pred voľbami. O problémy komunity sa politici zaujímali podľa 10,29 percenta respondentov. (haj)
Na Slovensku chodil medzi Rómov európsky politik Eric van den Linden. FOTO - ARCHÍV TASR |