u rukou Ivana Mikloša. Po voľbách v roku 2002 - v rovnakej úlohe - ho koalícia vymenovala za štátneho tajomníka ministerstva financií. Mal na starosti návrh štátneho rozpočtu, v ktorom sa sústredil na krátenie schodku. Utiahol opasky a presvedčil väčšinu poslancov, že by bolo nezodpovedné zadlžiť naše deti, hlavne ak slovenská populácia starne. Myslí si, že ľudia by boli nespokojní, aj keby sa im zajtra zvýšili príjmy o 20 percent. Tvrdí, že keby si obyvatelia Slovenska uvedomili, čo je nevyhnutnosť, prestali by sa zbytočne frustrovať. Napriek tomu hovorí, že nespokojnosť je fajn, lebo "je to jediná sila, čo poháňa ľudstvo dopredu". V apríli oslávi svoje 34. narodeniny v kresle viceguvernéra Národnej banky Slovenska, kam ho 16. marca schválila Národná rada. Vladimír Tvaroška.

Čo vám zíde na um, keď počujete vety typu - peniaze nie sú všetko?
Je to určite pravda, ale keď sa povie A, tak sa musí povedať aj B - že sú napriek tomu veľmi dôležité. Nikto normálny nepochybuje o tom, že sú aj dôležitejšie veci ako peniaze - najviac by o tom asi vedeli hovoriť bohatí ľudia, ktorí ich majú, no chýba im niečo iné. Tváriť sa, že vôbec nie sú podstatné, je nezmysel.

Necítite sa vo vysokých funkciách starším oproti ostatným svojim rovesníkom?
Nie, cítim sa fajn, dokonca mi často hovoria, že robím veci, ktoré by som už vo svojich rokoch robiť nemal. Som zvyknutý na to, že som vždy bol dosť mladý na to, čo som robil. Odkedy som skončil vysokú školu, pracoval som vo vedúcich funkciách. Netrápim sa tým. A mimochodom, prvý guvernér Národnej banky Slovenska - pán Masár - prešiel podobnou cestou od štátneho tajomníka, približne v rovnakom veku ako ja sa stal guvernérom a v omnoho ťažšom čase, ako je dnes. Napriek tomu to robil dobre.

Neprekvapuje vás samého vaša rýchla kariéra?
Prekvapuje. Neplánoval som si ju, išlo to tak, ako to išlo a som rád. Hlavne posledné tri roky boli pre mňa zážitok a obrovská skúsenosť.

Zmení sa postavenie NBS po tom, ako zavedie euro?
V oblasti menovej politiky určite. Kompetencie banky sa presunú do Frankfurtu a kľúčovú úlohu bude mať guvernér, ktorý sa stane jedným z viacerých členov rady guvernérov Európskej centrálnej banky. My na Slovensku budeme už len monitorovať vývoj. No Národná banka má výrazné kompetencie aj v oblasti finančného trhu a po roku 2009 by mala byť väčšina jej pozornosti sústredená na dohľad nad ostatnými bankami, poisťovňami a ďalšími finančnými inštitúciami, aby dodržiavali stanovené pravidlá. Musí zabezpečovať dôveru ľudí v to, že ak majú nejaké peniaze v peňaženke, alebo vo finančnej inštitúcii, ich hodnota sa na budúci rok nestratí.

Akú máte dôveru v euro vy?
Napriek tomu, že na túto tému sú rôzne diskusie, som presvedčený, že projekt spoločnej európskej meny je dnes úspešný a úspešný bude aj do budúcnosti. Určite nie je dokonalý v porovnaní s nejakým optimálnym stavom, ale v porovnaní s tým, aká bola situácia v Európe napríklad v 80. rokoch, je to omnoho lepšie.

Do budúcnosti hľadíte s optimizmom, lebo ste mladý?
Možno je to vekom, ale poznám aj veľa starších ľudí, čo sú optimisti.
Tešíte sa na vysoký plat, aký mala aj vaša predchodkyňa, viceguvernérka Kohútiková, ktorá mimochodom minulý rok priznala na daniach 5-miliónový príjem?
Ja som v NBS nezarobil ešte ani korunu. Dostanem plat, aký v NB náleží viceguvernérovi.

Čo urobíte ako prvé?
Na procese zavedenia eura sme s pani Kohútikovou spolupracovali už dva roky. Je rozbehnutý, netreba na ňom nič meniť, stačí len pokračovať.

Skúsenosti z iných krajín hovoria, že pre obyvateľov je prechod z národnej meny na euro bolestivý. Ako si poradíte so zdražovaním?
Skúsenosti nehovoria o nejakom dramatickom zdražovaní... Efekty spojené s touto zmenou sa dajú celkom presne merať a pomôže nám aj skúsenosť ďalších krajín, ktoré do eurozóny vstúpia na budúci rok, napríklad Slovinsko. Faktom je, že sa o tom veľa diskutuje, lenže existuje veľa nástrojov, ako to obmedziť. A záujem veľkých obchodných firiem a Národnej banky bude rovnaký - ani obchodníci nechcú zdražovať. Nechcú, aby sa ľudia báli a menej kupovali. Navyše, dlho pred a po zavedení spoločnej meny sa bude tovar oceňovať duálne - v korunách aj v eurách.

Pred zavedením eura sa ľudia ponáhľajú zobrať si hypotekárne úvery, lebo sa to vraj oplatí. Bude to pre banky znamenať nejaký ušlý zisk?
Nemyslím si, že je to spôsobené budúcim prechodom na euro. Skôr ide o to, že ľudia majú väčšiu istotu. Veria, že aj do budúcnosti dokážu pôžičky splácať. Po privatizácii boli banky strnulé, nezaujímali sa o ľudí, dávali peniaze len podnikom, ale dnes sa každá banka oveľa lepšie stará o svojich bežných klientov - ponúka jasné hypotéky a spotrebiteľské úvery.

Sú peniaze istým druhom energie, ktorá si žije vlastný život?
Z hľadiska menovej politiky určite áno. Práca s peniazmi je komplikovaná veda, ale je to len technokratický proces - žiadne záhadné prívlastky by som mu neprisudzoval. Som pragmatik, nejdem do NBS robiť nejaké nepochopiteľné veci a rozhodne do toho nebudem dávať veľa romantiky. (Smiech.)

Majú bankári zmysel pre humor?
Bankári sú veľmi rôzni. Zrejme to nie je tá najzábavnejšia skupina ľudí, ale poznám takých, s ktorými je veselo. Určite nie cez pracovný čas, ale večer je to fajn.

Do novej funkcie vás navrhol minister Mikloš. Dá sa povedať, že teraz máte bezpečnejšie a lepšie miesto ako on. Počíta Ivan Mikloš so zadnými dvierkami? Má pre seba vytypovanú pozíciu napríklad v nejakej svetovej banke?
Celý jeho záujem je orientovaný na voľby. Nemyslím si, že teraz veľmi uvažuje aj nad niečím iným.

Niektorí ľudia tvrdia, že vás SDKÚ navrhla do NBS, aby tam mala svojho človeka, ak by vo voľbách neuspela...
Po prvé, nie je to pravda, a po druhé, nerozumiem tomu, čo by SDKÚ takáto záloha mohla dať. Mojou jedinou úlohou je úspešným spôsobom zaviesť euro a z tejto pozície budem musieť spolupracovať s novou vládou, nech je akákoľvek, lebo v tomto procese bude hrať hlavnú úlohu vždy práve vláda, ktorá vyplynie z volieb.

Na čele NBS stojí guvernér a dvaja viceguvernéri, ale menovú politiku a úrokové sadzby stanovuje Rada NBS. Nie ste závislí od ľudí, ktorí tomu nemusia až tak rozumieť?
Je to model zvláštny, zaujímavý a určite sa dá hovoriť o jeho výhodách či nevýhodách. Teraz je v Rade NBS deväť ľudí, takže o tom, aké budú úrokové sadzby na Slovensku, bude rozhodovať väčšina z nich a môj hlas bude len jedným z deviatich. Je lepšie, keď takéto silné rozhodnutia stoja na niekoľkých ľuďoch, než by o tom mal rozhodnúť jeden manažér.

Zodpovednosť sa síce rozloží, ale nemôže prevládnuť nekompetentný názor?
Som si istý, že v prípade Slovenska to nehrozí. Keby rovno jeden človek robil nejaké hlúposti, je tam ďalších 8 ľudí, ktorí mu to nedovolia.

Keď ste tvorili štátny rozpočet, sústredili ste sa na zníženie schodku, čo sa aj podarilo, aj keď za cenu istých obetí obyvateľstva. Ako sme dnes na tom v porovnaní s okolitými krajinami?
Dnes má Slovensko, našťastie, už najnižší dlh z okolitých krajín v pomere k veľkosti ekonomiky, čo je asi 35 percent hrubého domáceho produktu. Je to o niečo menej, ako majú Česi a podstatne menej, ako Maďari a Poliaci. Napriek tomu si myslím, že to musí ísť ešte dole. Verejné financie sú z dnešného pohľadu v dobrom stave, ale problém je v tom, že Slovensko bude starnúť - populácia bude mať čoraz viac dôchodcov a bude potrebná vyššia miera zdravotnej starostlivosti. Aby sme na toto obdobie boli pripravení, musíme schodok ešte podstatne znížiť, aby sme si vytvorili priestor na to ťažšie obdobie, ktoré nás čaká. To je podľa mňa zodpovedná politika, a jej opak by znamenal len to, že by sme zadlžovali budúce generácie a hlavne deti a ich budúce deti.

To je jedna z možných stratégií. Iné vcelku úspešné stratégie stavajú zas na tom, že existuje aj cesta dlhu - spoločnosť si dôveruje, že bude schopná neskôr svoj dlh splatiť, verí v mladosť a investuje do rozvoja pracovných síl, zdravia a kvalitného vzdelania prichádzajúcej populácie...
Som celkom rád, že podobné názory na Slovensku nie veľmi počuť. A to dokonca ani v parlamentných debatách, pri prerokúvaní rozpočtu - v decembri minulý rok a rok predtým. V tomto možno máme inú situáciu ako v iných krajinách - koaliční poslanci aj opozícia boli veľmi zodpovední, lebo je najjednoduchšie požičať si a peniaze minúť. Každý politik má prirodzenú motiváciu požičať si a postaviť viac škôl a zvýšiť sociálne dávky. Určite by bol populárnejší, ale bolo by to nezodpovedné, lebo dlhy by aj tak musel napokon niekto zaplatiť aj s úrokmi. Kultúra diskusie o verejných financiách a verejnom rozpočte sa v poslednom období všeobecne výrazne zlepšila. Považujem to za jeden z našich najdôležitejších úspechov, lebo sme o tom často hovorili a snažili sa presviedčať, aby ľudia uvažovali týmto smerom. Okrem toho, že sme znížili deficit z obrovských hodnôt na dnešnú úroveň, ktorá je za minulý rok veľmi dobrá, zmenilo sa aj myslenie. A ľudia si už uvedomili, že by bolo zlé zadlžovať budúce generácie. Vnímajú to ako čosi veľmi negatívne a nezodpovedné.

Nevyjadruje to celkovú povahu Slovákov, keď aj bankové subjekty tvrdia, že oproti iným krajinám je náš obyvateľ konzervatívny a napríklad nerád používa kreditné karty, ktoré sú inde veľmi populárne?
Je to očividne tak. A ani počas komunizmu nebolo Československo priveľmi zadlžené na rozdiel od Poľska či Maďarska. Dnes je situácia rovnaká. Napriek tomu, že v Česku vládne sociálna demokracia, v oblasti rozpočtu robí relatívne zodpovednú politiku. Naopak, Maďarsko, či už tam vládne ľavica, či pravica, sa zadlžuje rýchlym tempom. V Poľsku je to podobné. Ľudia na Slovensku skutočne majú väčšiu zodpovednosť a neradi sú niekomu niečo dlžní.

Sme sebestační?
Určite sme sebestační v rôznych smeroch... Slovensko má napríklad obrovské šťastie, ako vyzerá krajina - okrem toho, že nemáme more, máme všetko. Máme zimu, leto, hory, lesy, krajina je pekná. Často vidíte cudzie krajiny, ktoré ukazujú v katalógu alebo v televízii svoje dve-tri najkrajšie miesta, ale keď tam vyrazíte, odrazu cestujete dlhé kilometre prázdnymi nezaujímavými miestami. Keď sa kamkoľvek vyberiete u nás, všade nájdete niečo pekné.

V čom vidíte perspektívu Slovenska?
O 15 rokov sa úplne zmenia regióny. Pre východné Slovensko je veľmi dôležitá stabilizácia Ukrajiny. Je to pre nás obrovská šanca, aj keď si to teraz vôbec neuvedomujeme a je to beh na dlhú trať. Navyše, hoci som Trnavčan a v detstve som Bratislavu nemal priveľmi v láske, vidím, aká je dnes neuveriteľne krásna a má všetko ešte len pred sebou. Jej poloha v blízkosti troch veľkých európskych miest je z hľadiska turistiky, biznisu a života vôbec - výnimočná. A keď všetko pôjde dobre, o tri roky nebudeme stáť na hraniciach, keď budeme jazdiť do Viedne po diaľnici s rovnakou menou v peňaženke, akú majú vyspelé krajiny.

Rád cestujete?
Veľmi. Mám rád Európu. Jednou z najnovších výhod sú lacné letenky. Z Bratislavy sa dnes dá za pár korún dostať letecky do tých najkrajších európskych miest. S manželkou sme si minulý rok dosť „polietali".

Do Európskej investičnej banky dávame 3 miliardy korún zo štátneho rozpočtu, ale pri jej rozhodovaní máme len 0,25 hodnoty jedného hlasu. Nemali by sme sa s niekým spojiť, aby sme mali aspoň jeden celý hlas?
Táto banka je obrovská, ale naše postavenie v nej je podstatne silnejšie, ako je naše percento v akciovom kapitáli. Zdanlivo je malé, ale my musíme byť pri mnohých rozhodnutiach všetci, a aj Slovensko s 5 miliónmi ľudí môže zablokovať veľa rozhodnutí. Slovensko je malá krajina, ktorá má v EIB aj v Európskej únii zodpovedajúce miesto a váhu, čo je dobre, lebo ak by sme si mali predstaviť, že by sme museli vložiť do základného imania toľko, čo Nemecko, určite by sme to nechceli. Vložili sme teda 3 miliardy a teraz si môžeme z tejto banky požičiavať, koľko potrebujeme.

Ste úspešný reformátor, ale cena za reformy je vysoká. Ľudia sú vyčerpaní a túžia po dôstojnom živote. Vnímate to?
Samozrejme, že to vnímam - stačí si pozrieť noviny a vidím, že ľudia nie sú nadšení. Ale priznám sa, neviem, aká je tu alternatíva. Minulý rok vzrástli reálne platy o 6,3 % a zamestnanosť o 2,1 %. Určite by bolo lepšie, keby tieto ukazovatele rástli rýchlejšie, napriek tomu hodnoty, ktoré sme dosiahli, sú dobré a my sme radi, že sú také, aké sú. Malo by to byť rýchlejšie alebo pomalšie? Otvorene si musíme povedať, že Slovensko nebolo nikdy bohatou krajinou. Dosť sa bavím, keď niekto v tomto zmysle porovnáva Česko a Slovensko. Nedávno ma šokoval český minister práce, keď povedal niečo v tom duchu, že Slovensko a Česko mali v roku 1993 rovnako silnú ekonomiku. Je to absurdné. Slovensko malo vtedy ekonomiku na úrovni 63 percent z českej. Dnes má 75 percent. Sme, samozrejme, podstatne slabší, ako sú Česi, Rakúšania a Nemci, takže nemáme inú možnosť, len ich dobiehať. Dobiehanie európskeho priemeru bude trvať ešte možno 15 rokov. A keď tam napokon dôjdeme, ani vtedy nebudú ľudia spokojní. Keby sme hneď zajtra mali o 20 percent lepšie platy, nestačilo by nám to. Ľudia nikdy nebudú spokojní, čo je fajn, lebo je to jediná sila, ktorá ľudstvo poháňa dopredu. Ak by si však ľudia uvedomili, že iná alternatíva neexistuje, boli by menej frustrovaní.

Spomenuli ste problém starnutia populácie. Nie je spôsobený aj tým, že v poslednom desaťročí klesla pôrodnosť aj preto, že mladí ľudia mali zlé podmienky na založenie rodiny?
Je to jednoduchšie zdôvodnenie, ale poznám aj iné. Priemerný vek prvorodičky pred 15 rokmi bol 22 rokov, dnes je to 25. Priemerný vek prvorodičky sa posunul o 3 roky, čo znamená, ako by sa na Slovensku tri roky nerodili deti. Ženy sa dnes nechcú zavrieť doma a mať hneď deti - viac študujú, cestujú, teraz máme dvakrát toľko vysokoškolákov ako pred 15 rokmi. Veľmi rýchlo sme sa dostali na úroveň uvažovania žien vo vyspelých krajinách, keď po skončení strednej školy nejdú na materskú, ale študujú a deti majú neskôr. A výsledok je, že máme menej detí. Že by to bolo zlé? Nechcel by som to takto hodnotiť.

Vy ste kedy mali dieťa?
Dcéra bude mať 6 rokov a my s manželkou budeme mať 34.

Do politiky ste odchádzali z postu zástupcu šéfredaktora Pravdy. Ako kvalifikovane komentujú ekonomické dianie dnešné noviny?
Na ekonomických stránkach nachádzam väčšinou korektné informácie - sú tam fakty, štatistiky, porovnania, ale občas mi prekážajú prvé strany novín, ktoré pre upútanie pozornosti často prekrucujú jasne povedané slová. Celkovo je však ekonomické spravodajstvo odborné, hoci ho všade robia dosť mladí redaktori. A aj ja som bol mladý chalan...

Čo vás priviedlo do novín?
Ešte počas školy som začal pracovať pre Českú tlačovú kanceláriu. Toto miesto som si našiel náhodou, na inzerát. Potom som išiel do novín, čo ma tak zaujalo, že po skončení vysokej školy, som sa na niekoľko rokov v novinách zdržal.

Odišli ste, lebo vás to v Pravde prestalo baviť?
Nie, ale potreboval som po piatich rokoch nejakú zmenu. A hlavne, mal som pocit, že som už po tom 99. roku nemal čo kritizovať, keď sa urobili všetky opatrenia, o ktorých som si myslel, že boli potrebné. Pre noviny aj pre mňa by bola nuda písať o tom, s čím som sa z pozície nezávislého novinára až príliš stotožňoval. Tak som radšej odišiel. Život je zmena.

Ako ste prežívali túto zmenu, keď ste sa vlastne ocitli na opačnej strane pomyselnej barikády, ktorá stojí medzi novinármi a politikmi?
Bolo to postupné. Z novín som najprv išiel robiť poradcu Ivanovi Miklošovi, ktorý bol vtedy podpredsedom vlády, nemal ministerstvo, disponoval jedným hlasom vo vláde a nebolo toho priveľa, o čom mohol rozhodovať.

Prekvapilo vás politické prostredie zvnútra?
Ani nie. V médiách som bol od roku 1994, poznal som ľudí z opozície aj koalície, niektorých viac ako 10 rokov. Ten proces bol dlhý.

Máte priateľov medzi novinármi?
Áno, ale v poslednom čase sa stretávame menej, nanajvýš pracovne. Snažil som sa trochu stáť bokom a nevystupovať v médiách.

Lebo už išlo o veľké peniaze?
Niekto má rád popularitu, niekto súkromie. Bez ohľadu na to, či ide vôbec o peniaze.

Ste členom Rady SND, ktorá má voliť nového riaditeľa. Ako ste sa tam dostali?
Rada má okrem iného dozerať na finančnú stránku divadla. Bol som v nej ako zástupca ministerstva financií, ale nestihol som sa ešte zúčastniť ani na jednom rokovaní. Teraz na ministerstve končím, takže sa členstva v rade vzdám. Príde tam niekto iný.

Akú sumu zvyknete nosiť v peňaženke?
Okolo tisícky.

Dáte peniaze žobrákovi?
Párkrát som si kúpil Nota Bene, to sa mi zdá byť lepší spôsob, ako pomôcť.

Tvrdíte, že ekonomika rýchlo rastie. Môže sa zrýchliť tak, že by jej to mohlo ublížiť?
Môže, presne toto sa nám stalo v rokoch 1997 - 1998. Nie je totiž problém, či ekonomika rastie rýchlo, ale akým spôsobom. Vtedy rástla tak, že vláda stavala diaľnice a všetko možné, rástli platy bez ohľadu na výkonnosť ekonomiky. Čo napokon ekonomiku ťahalo, ale motorom nebol súkromný sektor, len vládne výdavky. Dnes je rast ekonomiky 7,6 percenta, ale vládne výdavky narástli vlani len o 2 percentá, čo je zdravý rast. Je veľmi dôležité, aby pokračoval práve takýto rovnomerný rast. Keď dominuje jedna zložka, vtedy je zle.

Nehrozí nám inflácia?
Inflácia hrozí vždy, aj v súčasnosti nejaká existuje, ale minimálna inflácia je dobrá a zdravá. Nemať ju môže byť kontraproduktívne. Nesmie však byť prehnaná, čo je hlavná úloha NBS.

Ľudia viac zarábajú, ale aj viac míňajú na základné životné potreby a energiu...
Určite míňajú viac na bývanie a energiu, ale relatívne menej na potraviny. Dnes sú potraviny veľmi stabilné oproti minulým rokom a výdavky občanov idú na iné veci.

Kritici hospodárenia Únie tvrdia, že dotácie poľnohospodárstva sú cestou do pekla. Vnímate to rovnako aj vy?
Celá spoločná poľnohospodárska politika je absurdná, hlúpa, zlá a neefektívna. Nemyslím si, že nás to zničí a pošle do pekla, ale stojí to veľmi veľa peňazí, ktoré by sme mohli použiť na školstvo a vzdelávanie, pričom by slovenskí poľnohospodári na tom ani neprerobili. My nepotrebujeme mať také vysoké dotácie ako Rakúšania. V záujme Slovenska je, aby sa tento model úplne zmenil. Aby sme ušetrili peniaze a mohli ich dať na niečo iné. Ale to by museli urobiť všetky krajiny naraz.

Majú lobingové skupiny veľkých podnikateľov nejaký vplyv na uvažovanie NBS?
Som presvedčený, že žiadny. Táto inštitúcia má svoju históriu, sebavedomie aj kultúru. Mala by síce ľuďom a podnikateľom vysvetľovať, čo robí, ale nemala by sa ich pýtať, čo robiť má alebo nemá.

Nespôsobí zmena politickej garnitúry destabilizáciu koruny?
Dúfam, že nie. Pekne to bolo vidieť, keď sa nedávno ohlásili predčasné voľby. Koruna sa na chvíľu oslabila, ale vzápätí sa dostala tam, kam mala. Ak nenastane naozaj nejaká výrazná zmena hospodárskej politiky, čo nepredpokladám, tak si myslím, že dosahy nebudú dramatické. Pre NBS je kľúčový rozpočet verejných financií a dôvera finančných trhov. To, či budú vysoké dane a vysoké výdavky, čo chce jedna časť politického spektra, alebo nízke výdavky a nízke dane, to už pre Národnú banku nie je také podstatné. Dôležité je, aby sme sa nezadlžovali, aby vláda nedávala do ekonomiky peniaze, ktoré by potom spôsobovali problémy. Ak by však prišla nejaká vláda, ktorá by výrazne zmenila politiku a posunula by napríklad prechod na euro, malo by to skutočne ťažké dôsledky.

Nemáte obavy o reformy, ktoré ste spustili?
Reforma, ktorú som robil ja, bola o nastolení poriadku v správe financií a znížení zadlžovania. A to je povinnosť každej vlády. Aj krajiny, kde vládne sociálna demokracia, ako napríklad Švédsko, robia to isté. Potom môžu prísť vlády, ktoré by mohli mať odlišné predstavy delenia dôchodkovej reformy na prvý a druhý pilier. Ale pred voľbami nebude jasné, čo niektoré strany budú vlastne chcieť. Predvolebná rétorika sa bude odlišovať od konečného cieľa. Kľúčovým sa stane, čo si tá vláda napíše do vládneho vyhlásenia.