Boeing pristál a hneď ho obklopili servisné vozidlá. Takýto pohľad sa môže naskytnúť len z letiskovej veže.
Každé letisko na svete je plné vzrušenia, obáv, eufórie a radosti. Na to, aby boli odlety naozaj šťastné a návraty radostné, dohliadajú ľudia, pre ktorých je letisko "denným chlebom". Aj na takom malom letisku, ako je to bratislavské, pracujú skúsení profesionáli, ktorých často ani nevnímame.
Operení zamestnanci
Mladý muž ma usádza do terénneho auta, v ktorom dominuje brokovnica. Po chvíli jazdy vystupujeme uprostred skupinky drevených voliér. V každej je dravý vták. Sokoly sťahovavé, sokoly rárohy, jastraby. Ich úlohou je plašiť vtáky, ktoré by mohli byť nebezpečné pre vzlietajúce a pristávajúce lietadlá. Vo svete na to existujú aj elektronické zariadenia, ale živé vtáky sú ešte stále spoľahlivejšie a lacnejšie.
Peter Sedlárik je vyštudovaný sokoliar, podobne ako jeho kolegovia z divízie biologickej ochrany. Absolvoval sokoliarstvo na strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, čo je jediná škola tohto typu v Európe. Na letisku chovajú asi dvadsať vtákov, vždy hliadkuje len jeden - keby vypustili dvoch, pobili by sa.
"Lietajú tu bažanty, havrany, holuby aj čajky - neďaleko je Malý Dunaj. Raz sa dokonca na pristávacej ploche prechádzala labuť," hovorí Peter Sedlárik. Družstevníci na okolitých poliach vysádzajú plodiny, ktoré sú pre vtáky pochúťkou, napríklad kukuricu a to ich neodolateľne láka. Cez plot sa však prešmyknú aj zajace a srny. To je zasa práca pre poľovnícke psy. Hrozivá brokovnica z auta slúži spravidla len na odplašenie zvierat. Prípadne na lovenie živej potravy pre dravce.
Vtáky sú technologicky vybavené na vysokej úrovni. Pred službou každý "vyfasuje" vysielačku s dosahom tridsať kilometrov. Môže sa stať, že počas "služby" dravec uloví holuba, naje sa a kdesi sa s plným žalúdkom pozabudne. To potom treba po neho ísť autom. Pýtam sa, či majú vyslúžilí pracovníci zabezpečenú dôstojnú penziu. Nie je to vraj potrebné, dravé vtáky lovia celý život. Vtáky sa na letisku aj rozmnožujú - služba sa dedí z generácie na generáciu. "Toto sa nedá robiť kvôli peniazom," hovorí Peter Sedlárik. "Niekoľko mojich kolegov odišlo za lepšími zárobkami do zahraničia, ale mňa to ešte baví."
Pod vežou
Ťažko zrátať, v koľkých akčných filmoch sa odohrávajú dramatické situácie práve na letiskovej veži. Je to atraktívne prostredie. "Aj mňa sa ľudia pýtajú, či robím na veži, a ja im odpovedám, že väčšinou pod vežou," smeje sa Igor Urbánik, riaditeľ divízie Letových prevádzkových služieb. Do Košíc z veže nedovidíš a letovú prevádzku treba riadiť nad celým územím Slovenska - aby sa lietadlá nepozrážali, ale aj preto, aby všetko išlo hladko a bez zdržiavania.
Tichá miestnosť letových dispečerov vyzerá impozantne, ako vo filme, aj keď sme na prízemí. Pred veľkými obrazovkami sedia ľudia, sledujú zelené body pohybujúce sa po obrazovkách. Čo bod, to stroj. Počítačový systém ukrýva všetky informácie o lietadle a lete. V prípade jeho poruchy hneď naskočí záložný systém.
Kde-tu sa ozve tichá anglická komunikácia. Denne nad naším územím preletí asi 750 lietadiel, priemerný prelet trvá trinásť minút. Sme malá krajina.
Ďalšie pracovisko je menšie, tu už kontrolujú priestor v blízkosti letiska - približne od Hodonína, Brezovej pod Bradlom, Nitry a Komárna. Celkom pekný výlet autom, malý kúsok pre lietadlo.
Na veži
Keď sa rozhliadam po okolí z výšky riadiacej veže, cítim detské vzrušenie a pýtam sa, či sa chystá pristáť nejaké lietadlo. Samozrejme, že áno, denne ich tu štartuje alebo pristáva 150. Odtiaľto sa riadi priestor do približne dvadsiatich kilometrov od letiska, teda, čo by kameňom dohodil. Štarty a pristátia sú najcitlivejšími okamihmi letu. "Je to robota ako každá iná. Ale my tu nemáme právo na omyl," hovorí František Hanák. "Chybu tu človek môže urobiť len raz. Ak poviem posádke zlú informáciu, môžem sa opraviť ešte počas vety. Potom už je neskoro."
František Hanák pracuje na letisku tridsať rokov, teda chybu doteraz neurobil. Zažil všeličo, aj "predpočítačové" časy. Vtedy sa dispečeri museli spoľahnúť na radar a polohu si zakresľovali ručne. Displej radaru vyzeral ako kruh, v ktorom sa točil lúč. Zobrazoval body - lietadlá. Ale bod mohol byť aj mrak alebo kŕdeľ vtákov. Bolo treba všetko ostro sledovať a intenzívne komunikovať s posádkami.
František Hanák zažil aj slávnu éru nadzvukových Concorde. Bohatí ľudia si robili koncoročné lety okolo sveta, ktorý sa končil vo Viedni. Pristávali v Bratislave, kde bolo lacnejšie parkovanie.
Pýtam sa na dramatické situácie. Zažil ich veľa. Najčerstvejšia je tragédia na leteckých dňoch v roku 1999, keď havarovalo britské lietadlo Hawk. Pilot a jedna diváčka, ktorú zhodila zo strechy tlaková vlna, zahynuli. "Stalo sa to tridsať metrov od nás. Celá veža sa silno zatriasla. Ale museli sme pokračovať v robote. Sme vycvičení, takéto veci musíme vydržať."
Debata končí, lebo zosadá lietadlo z Londýna a treba komunikovať s pilotom. Vychádzam na plošinu okolo veže a premáham závrat - pod nohami mám len pletivo. Lietadlo zaroluje priamo pod nás. Ozlomkrky sa k nemu ženú schody a servisné vozidielka. S trochou fantázie pôsobí Boeing ako veľryba uprostred húfu menších rybičiek.
Ako sa obsluhuje lietadlo
Lietadlo treba obslúžiť, teda zabezpečiť všetko, čo je potrebné pre bezpečný a pohodlný let: prisunúť schody, doplniť palivo, vyčistiť kabínu, vyložiť a naložiť batožinu, vystaviť doklady na odlet, urobiť check-in (kontrolu) osôb a batožín a na palubu doviezť občerstvenie.
"Denne vybavíme 8 až 16 lietadiel. Čísla však nie sú dobrý ukazovateľ. Môžeme mať sedem lietadiel, s ktorými nie je toľko práce ako s dvoma náročnými," hovorí Denisa Hanzlovičová, vedúca handling office. Popri pravidelných letoch sa na bratislavskom letisku vybavujú aj lety nepravidelné - štátne, nákladné, osobné či športové. Pribúda aj súkromných lietadiel. Počet nepravidelných letov ovplyvňujú aj významné športové udalosti.
Kapitán rakúskeho lietadla v kancelárii práve vyťahuje z vrecka buksu a platí za služby - ako v kaviarni. Pre zlé počasie nemohol pristáť v Schwechate, tak využil bratislavské letisko.
Nie všetci pasažieri sa chcú len odviezť
"Žiadna ochrana letiska nikde na svete nie je úplne stopercentná," hovorí šéf útvaru letiskovej ochrany Jozef Pojedinec. Riziká sa dajú iba minimalizovať. S trochou zveličenia - mohol by byť aj stometrový plot a terorista by si doniesol 101-metrový rebrík. Alebo by sa skôr vôbec nesnažil plot prekonať, ale postavil by sa do lesíka s riadenou strelou. Dnes je preto všade na svete na prvom mieste získavanie a analýza informácií o činnosti podozrivých osôb.
Na bratislavskom letisku je zatiaľ pokoj. Žiadne thrillerové akcie sa tu, našťastie, neudiali. Problém je občas so strelnými zbraňami - ľudia žijúci v krajinách s benevolentnejšími zákonmi ich nenahlásia, myslia si, že zbrane sa môžu prevážať, ak nie sú v príručnej batožine. U nás ich však nahlásiť treba.
Evergreenom sú zakázané predmety - v letiskovej hale zriadili vitríny, kde ich umiestňujú. Ako varovanie. Vraj je to účinné.
Hasiči na pristávacej dráhe
Ťažko si predstaviť strašnejšiu tragédiu ako požiar lietadla plného cestujúcich, keď vzbĺknu hektolitre vysokooktánového benzínu. Hoci sa na bratislavskom letisku nič podobné nestalo, hasiči sú pripravení. To, že nejde o obyčajný hasičský útvar, naznačuje lietadlo pred stanicou, rozstrihané akoby bolo z kartónu. Hasiči-záchranári si na ňom skúšali záchranu cestujúcich.
Veliteľ hasičskej a záchrannej služby Karol Ürge je veterán, na letisku pracuje od roku 1981. "Pamätám si na požiar podvozku ruského lietadla počas pristávania," hovorí. "Nebolo to však nič dramatické. Inému ruskému ,tučku' sa zasa vzňal motor pri štarte. A haváriu Hawku na leteckých dňoch. To bolo zlé."
Úlohou hasičov je aj vyprosťovanie lietadiel vybehnutých z dráhy. Vo februári 1998 napríklad pri štarte skončilo v poli nákladné lietadlo zahraničnej súkromnej leteckej spoločnosti s neskúseným pilotom a v zlom technickom stave. Bolo treba odčerpať pohonné hmoty, lietadlo nadvihnúť a odtiahnuť tankom. Stroj potom odstavili na rolovaciu dráhu.
Hasiči musia byť v pohotovosti pri štarte a pristávaní lietadiel. Ich úlohou je aj likvidácia technických havárií, asistujú pri tankovaní, pri mimoriadnych udalostiach, ako ohlásenie bomby či antraxová pohotovosť. Okrem toho nakladajú a vykladajú imobilných cestujúcich.
S rešpektom si obzerám hasičské vozidlo Simon Protector, špeciálne vyvinuté pre letiská. Kolesá má vysoké ako osemročné dieťa. Napriek obrovskej váhe akceleruje z 0 na 80 km/h za 40 sekúnd. Stojí 27 miliónov. "Musíme byť pripravení na všetky situácie," hovorí Karol Ürge. "Máme aj záchranný gumený čln pre prípad núdzového pristátia na vode. Ale som veľmi rád, že som nezažil skutočnú tragédiu, ako v roku 1976, keď lietadlo pristálo v jazere Zlaté piesky a takmer všetci zahynuli. A dúfam, že také niečo ani nezažijem."
o o o
V letiskovej kaviarni si dávam kávu a sledujem hmýrenie okolo seba. Keď nabudúce poletím na dovolenku, budem už miesto, kde štartujú a pristávajú nablýskané stroje, vnímať trochu inak ako doteraz.
FOTO - AUTOR
Operený zamestnanec letiska. Dravce plašia vtáky, ktoré sú pre lietadlá nebezpečné.
