voľbe nedalo.
O prestížny post bol medzi politikmi strednej Európy veľký záujem. Kandidáta mali Poliaci, Česi, Slovinci, kandidatúru zvažoval aj premiér Mikuláš Dzurinda a v kuloároch sa spomínala ešte štátna tajomníčka Magda Vášáryová. SDKÚ napokon nikoho nenominovala. Vicepremiér Pál Csáky z SMK potvrdil, že delegáti slovenských strán hlasovali za Orbána. "Hovoril som o tom pred časom s premiérom aj s pánom Hrušovským a obaja mali názor, že by bolo dobré, aby uspeli kandidáti z nášho regiónu," povedal.
Europoslankyňa Zita Pleštinská z SDKÚ priznala, že vo voľbách dala hlas všetkým nominantom z nových členských krajín. Jej kolegyňa Anna Záborská z KDH povedala, že "by bola radšej, keby Fidesz nominoval ženu".
Podpredseda pre zahraničie Martin Fronc podľa hovorkyne KDH povedal: "My sme Orbána nepodporili. Hlasovanie bolo tajné." SDKÚ sa nevyjadrila, hovorca strany Martin Maťko nemal o tom žiadne informácie.
Delegáti mohli zakrúžkovať od 5 do 10 mien, Slováci sa preto okrem Orbána rozhodli aj pre českého kandidáta Cyrila Svobodu. Ten však nakoniec nemal dosť hlasov.
Ku koncu Orbánovej vlády v roku 2002 sa vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom výrazne zhoršili. Príčinou bola hlavne Orbánova politika voči Maďarom v susedných krajinách, napríklad takzvaný krajanský zákon, ktorý presadil.
Jeho ekonomická politika je skôr ľavicovo populistická, na Slovensku má najbližšie k strane Smer.
Pred dvoma týždňami kandidát Fideszu na vicepremiéra István Mikola povedal, že Fidesz, ak vyhrá voľby, krajanom dá maďarské občianstvo aj s volebným právom a zabezpečí si tým moc na ďalších dvadsať rokov dopredu.
Viktor Orbán v posledných rokoch zmäkčoval svoju rétoriku a na európskej scéne mu podporu pred voľbami vyjadrila nemecká kancelárka Angela Merkelová i rakúsky predseda vlády Wolfgang Schüssel.
Európska ľudová strana (EPP) zlučuje konzervatívne strany z 35 európskych štátov a je najvplyvnejšia strana v európskych inštitúciách.
Autor: Rím
