Recenzia / kniha
Z početnej tvorby kolumbijského spisovateľa Gabriela García Márqueza sa do popredia dostala najmä beletria, no nemenej významná je i jeho publicistická činnosť, v ktorej sa rovnako prejavuje ako brilantný rozprávač, kladúci dôraz na precíznosť formálnej stránky diela a štylizáciu textu.
Správa o jednom únose vyšla v Bogote v roku 1996. Márquez ju napísal na podnet Maruje Pachónovej a jej manžela Alberta Villamizara, ktorí sa stali obeťami boja drogového kartelu so štátnou mocou. Detailne popisuje únos desiatich pedantne vybratých novinároch a súčasne reflektuje spoločenskú krízu v Kolumbii. Narkomafia totiž pred volebnou kampaňou roku 1990 zavraždila štyroch kandidátov na prezidenta. Dobrovoľníci, najmä mladučkí ľudia, dostávali za každého zabitého policajta značnú finančnú odmenu, a tak za pár mesiacov ich zomrelo až štyristopäťdesiatsedem.
Autor netají, že zločiny v Kolumbii sa stali takmer všednou záležitosťou, keď spomína deň, počas ktorého v rozličných štvrtiach Bogoty zhorelo sedem autobusov verejnej dopravy a vyhodili do vzduchu energetickú centrálu. V meste v dôsledku toho síce prebiehalo niekoľko akcií na zabezpečenie verejného poriadku, avšak boli takmer nebadané a o siedmej večer fungovala doprava tak ako v hociktorý deň.
Spisovateľ na pozadí príbehu o únosoch podrobuje ostrej kritike zdegenerovanú spoločnosť, v ktorej flámovali politici, obchodníci či novinári na haciende Pabla Escobara, vedúcej osobnosti drogového kartelu a človeka zodpovedného za nepokoje v krajine, vrátane zmiznutí publicistov. Absurdnosť tejto skutočnosti podčiarkol pripomienkou, že pri vchode stálo ako národný pamätník lietadlo, ktoré vyviezlo prvý náklad kokaínu.
Márquez uštipačne pranieruje vládu za neschopnosť oslobodiť unesených novinárov, ako aj za alogické kroky, vrátane bezpečného väzenia Pabla Escobara, časom zveľadeného na luxusnú haciendu, odkiaľ šéf narkomafie pokračoval vo svojej činnosti, tentoraz však pod ochrannou rukou štátu.
Je obdivuhodné, ako vie autor vo svojom písaní zachádzať do najmenších detailov bez toho, aby čitateľa nudil siahodlhými opismi. Majstrovsky vykresľuje charaktery jednotlivých osôb a s prestížou psychológa zobrazuje duševné rozpoloženie jednotlivých protagonistov, od unesených, cez ich rodinu až po samotných strážcov. S narátorskou zručnosťou vťahuje čitateľa do kolumbijskej klímy, v jeho slovách cítiť pach opisovaného miesta, mestský ruch, ľudskú drsnosť či bolesť. Správa o jednom únose je tak svedectvom o drvivých udalostiach, ale i o mentalite kolumbijského ľudu, kde hlavnú úlohu zohráva silná viera v Boha, no s chladnou krvou v žilách.
V edícii Odeon vyšlo už mnoho kvalitných prekladov publikácií G. G. Márqueza. Tentoraz však v texte cítiť absenciu, respektíve nedokonalosť redakčných úprav, akoby neúprosný tlak času diktoval vydanie knihy. Miestami sa zdá, že slovenský jazyk ochudobnel o synonymá, vďaka čomu sa narúša estetická funkcia diela. Napätie v príbehu je natoľko silné, že čitateľ môže prehliadnuť akékoľvek nedostatky slovenského vydania.
Autor: MÁRIA LAMPERTOVÁ(Autorka je filologička)