Tridsaťdvaročná Lenka nám poslala list, v ktorom na piatich stranách opísala svoj problém, ktorý ju už dlho trápi. Nikomu o tom doteraz nehovorila, pretože na jednej strane sa za to hanbí, na druhej sa bojí výsmechu a odsúdenia. "Aj ja sama si totiž myslím, že môj "problém", je v porovnaní s ozajstnými trápeniami malicherný a odsúdeniahodný." Lenka má totiž dve zdravé deti, dobrého a milujúceho manžela, dobrú prácu aj rodinu. Vydávala sa ako dvadsaťročná, s manželom chodila od sedemnástich. Pre každého z nich to bol prvý vážny vzťah.
Lenka píše: "Je to naozaj dobrý manžel, stará sa o deti, pomáha im ako môže, pracuje ako drak a čo je pre mňa strašne dôležité, miluje ma. Ja ho tiež milujem, ak je milovaním to, že si ho nadovšetko vážim. Som šťastná, že je môj muž a chcem s ním žiť navždy až do smrti." Pripomína, že aj sexuálny život majú veľmi dobrý.
A čo ju teda trápi? Počas 15-ročného vzťahu sa jej už trikrát stalo, že sa zamilovala do iného muža. Je to niečo, čo sa udeje bez ohľadu na jej želanie, vedomie a kontrolu. Práve teraz to prežíva tretí raz. Strašne ju to hnevá, berie jej to duševnú rovnováhu, má výčitky svedomia, ale na druhej strane je "šialene zamilovaná do iného chlapa so všetkým, čo také šialené zamilovanie obnáša."
Lenka trpí na dva razy: "Jednak výčitkami voči manželovi a sebe, na druhej strane zúfalosťou a nemožnosťou zmeniť platonické zamilovanie na realitu." Hoci, ako píše, ten muž nesiaha jej manželovi ani po členky, napriek tomu musí na neho myslieť 24 hodín denne, pri každom stretnutí s ním sa jej chveje hlas, pri každej emailovej správe tlčie srdce. V jeho blízkosti sa musí strašne ovládať, aby ho nepobozkala, alebo sa nejako nestrápnila. Píše: "Je to proste sprostá chémia, ktorá ovláda vaše telo a myseľ, ale ja nechcem byť zvieratko, som človek, mám vôľu a viem, čo chcem a čo nechcem. Nechcem, aby som sa zamilovávala do kolegov, s ktorými som dennodenne a musím prežívať tieto kruté chvíle."
Kolega, ktorý nič netuší a o Lenku nikdy neprejavil ani náznak záujmu, vraj našťastie odchádza z firmy, takže "aj tentoraz to dopadne dobre". Lenka už nechce takéto pocity zažívať, pretože aj tak vie, že manžela by nikdy neopustila.
Napriek tomu sa bojí jednej veci: "Čo keď sa raz zamilujem do fakt úžasného muža, ktorý by sa mohol môjmu manželovi vyrovnať? A čo keď sa ten muž zamiluje do mňa? To by mohlo naozaj ohroziť moju rodinu, ktorá pre mňa znamená najviac na svete. Bojím sa, že v stave takejto vážnej zamilovanosti, keď strácam úsudok a rozum, by som spravila niečo, čo nikdy nechcem spraviť, rozvrátila by som úžasnú rodinu a opustila (alebo zradila) milujúceho človeka."
Lenka by chcela vedieť, či existuje nejaká rada, ako sa nezamilovávať do ľudí, do ktorých sa zamilovať nechce. A tiež sa pýta, či je normálne to, čo prežíva, alebo je zvrhlý, nehodný a zlý človek.
Čo si o jej probléme myslíte? Stáva sa to aj vám? Ako to riešite?
Niektoré vaše príspevky uverejníme v sobotňajšej prílohe VÍKEND. Môžete nám ich posielať aj na adresu: vikend@sme.sk
