v Bratislave Soňa Bobeková.
Aj keď sa záujem rodičov o alternatívne pedagogiky zvyšuje, na Slovensku je zatiaľ iba táto jedna montessori škôlka spojená s prvým stupňom základnej školy.
„Často sa dozvedám, že alternatívy sú luxus a možno ani nie sú vhodné pre našu krajinu,“ opisuje svoj boj s úradmi pani Bobeková.
Podľa lekárky, psychologičky a pedagogičky Márie Montessori sú deti šťastné a fyzicky aj duševne rastú, keď sa venujú v pokojnom a stimulujúcom prostredí tej činnosti, ktorá zodpovedá ich vnútornej potrebe vyvíjať sa. Vtedy dokážu pracovať veľmi koncetrovane a disciplinovane. Výsledkom je psychická rovnováha a prirodzená túžba učiť sa nové veci.
„Preto máme pripravené materiály a pomôcky pre všetky činnosti, ktoré by dieťa v tomto období malo zvládnuť. Ono samo si vyberie to, čo vyhovuje jeho možnostiam,“ pokračuje Bobeková. „Až keď dôkladne zvládne jednu vec, začne sa zaujímať o ďalšiu.“ Tak sa postupne všetky naučia očistiť si topánky, narábať s rôznym materiálom, pochopiť, čo je to množstvo a dĺžka, písať, čítať, počítať. A žiadne pritom nie je vystavené stresu z poznania, že mu niečo ide pomalšie ako ostatným. Všetky deti sa predsa nevyvíjajú rovnako,“ rozpráva pani Bobeková. „Je nezmysel urobiť program pre trojročné deti a chcieť, aby všetky naraz nacvičovali nejakú zručnosť, keď niektoré na ňu ešte nedozreli.“
V montessori škôlke sa pritom mnohé naučia to, s čím by sa inak stretli až v klasickej škole. Už 5-6-ročné tu spoznajú mapu sveta, faunu a flóru jednotlivých svetadielov, spôsob fungovania ľudského tela. Ibaže to nemusia stihnúť za určitý počet predpísaných hodín – každé má svoje tempo. Dospelí niekedy celkom nechápu, aký dôležitý je práve tento osobný rytmus. „Stáva sa, že rodičia znervóznejú, keď zistia, že susedova Barborka už vie písať a náš Jožko si stále iba kreslí,“ usmieva sa Soňa Bobeková. „Ale deťom treba dôverovať, naučia sa všetko.“
(gal)
