V slovenských materských školách učí 15 094 učiteliek a sedem učiteľov. Ženy teda majú 99,6-percentnú prevahu. Muži so svojím 0,4 percenta predstavujú takmer zanedbateľnú časť učiteľského osadenstva materských škôl. Oproti svetu máme čo doháňať – vo väčšine vyspelých krajín je pomer mužov a žien na školách, vrátane materských, asi polovičný. O tom, aké to je, keď v škôlke učí muž, pre SME porozprával Dr. DUŠAN KOSTRUB, absolvent predškolskej pedagogiky na Univerzite Komenského a štyri roky učiteľ a riaditeľ materskej školy.
Aké boli prvé reakcie na to, že v škôlke bude učiť muž?
„Prekvapenie. Prekvapené boli učiteľky aj ľudia na odboroch školstva. Predsa len, po dlhom období 50-ich rokov, keď to bola nútene ženská doména, zrazu prišiel muž. Učiteľky však zároveň aj akoby očakávali, že možno vyriešim nielen problémy, ktoré sa týkali roviny vyučovania, ale aj sociálnych vzťahov v kolektíve, ktoré sú silno prefeminizované.“
A ako vás prijali deti?
„Najlepšie by bolo opýtať sa ich (smiech). Ale môžem povedať, že sa mi často stáva, že ma na ulici zastavia rodičia mojich bývalých žiakov a povedia mi, že ich deti spomínajú na to, čo všetko sme spolu prežili. A to sú milé chvíle.“
Vy máte na deti aké spomienky?
„Rozhodne veľmi príjemné. Človek zažije s deťmi to, čo s dospelými, žiaľbohu, nie. Deti ma prijali ako: toto je náš kamarát Dušan – nie učiteľ – s ktorým sa začíname hrať hneď, ako prídeme, a ani sa nám nechce odísť z našej škôlky, lebo sa s ním stále dobre hráme.“
Prečo ste sa rozhodli práve pre učiteľstvo v materských školách?
„Mojou túžbou boli dve veci: stomatológia a učiteľstvo. Vplyvom osudu vyšlo učiteľstvo, a to pre materské školy. Zistil som, že sa chcem orientovať na tých najmladších – práve v období, keď dieťa navštevuje materskú školu sa totiž formuje jeho osobnosť.“
V našich končinách je učiteľ v materskej škole nezvyklým javom. Nebáli sa rodičia, prípadne učitelia, že máte nekalé úmysly?
„Možno áno – možno nie, avšak ja som typ, ktorý rád experimentuje, a to sa týka aj správania ľudí. Ale máte pravdu, že v našich podmienkach – ale podotýkam, naozaj len v našich regionálnych podmienkach – je to niečo výnimočné.“
V niektorých krajinách funguje pravidlo, že ak je určitý druh zamestnania prefeminizovaný, prednostne sa prijímajú muži. U nás sa o niečom takom neuvažuje?
„Nad tým by sa oplatilo pouvažovať. Ak má muž predpoklady stať sa dobrým pedagógom, prečo nie. Ale otázkou je, či je naša spoločnosť na takéto zmeny pripravená. A či sú učiteľky – riaditeľky, pripravené prijať medzi seba mužov-kolegov. Často totiž reagujú asi takto: aha, je tu muž, ktorý to tu chce ovládnuť a chce nám sem zaviesť chaos – alebo poriadok, do toho, čo máme zabehané.“
Predsa len, hovorí sa, že ženy majú materinský inštinkt, preto sú na prácu s malými deťmi vhodnejšie ako muži. Čo si o tom myslíte?
„Podľa mňa na výkon povolania učiteľa nie sú až také dôležité materinské alebo otcovské inštinkty – učiteľkami sú aj ženy, ktoré nie sú matkami – ako skôr pedagogické, didaktické a psychologické predpoklady. To znamená, že nemusím byť otcom alebo matkou, ale predovšetkým pedagógom, ktorý rozumie osobnosti dieťaťa a hľadá spôsoby, ako ju rozvíjať.“
Dnes už neučíte. Prečo?
„Nateraz mi to nedovoľujú zdravotné problémy. Zostávam však deťom verný, V súčasnosti pomáham ich výchove prostredníctvom tých, ktorí ju zabezpečujú. Tvorím publikácie pre učiteľky a riaditeľky materských škôl a podieľam sa na ich ďalšom vzdelávaní – na prednáškach i konzultáciách pod záštitou Metodického centra pre ďalšie vzdelávanie pedagógov v Bratislave.“
