"Vyžaduje si dlhý čas, kým ich môžeme vypustiť do prírody. Robíme to metódou voľného letu. Postupne u nich musíme vypestovať podmienený reflex, aby si dokázali potravu obstarať samy," hovorí sokoliar Pavel Michal.

Istý čas po vypustení mláďat do voľnej prírody sokoliari vtáky stále kŕmia. Musia im jedlo dať na minútu presne, aby v nich spustili akési vnútorné biohodiny. Až po čase sa naučia zabezpečiť si potravu aj samy. Úspešnosť odhadujú sokoliari až na 90 percent.

Po dlhej zime im ľudia často hlásia aj zoslabnutých dravcov. Taký bol prípad samice myšiaka lesného, ktorú našli bezmocnú pri ceste blízko Kremnice. "Zistili sme, že nemá nič zlomené, bola iba zoslabnutá a vyhladovaná. Nebola schopná nájsť si potravu možno týždeň," povedal Michal. Ľudia, ktorí ju našli, ju síce nakŕmili mäsom, ale tým jej skôr ublížili. Zoslabnutý dravec ťažké mäso konzumovať nesmie. Aj preto jej museli sokoliari najprv vytlačiť nestrávené mäso z hrvoľa, a potom ju začali kŕmiť menšími dávkami a ľahkým mäsom. Dravec zosilnel a už koncom tohto týždňa by ho chceli vypustiť do prírody.

V mnohých prípadoch je nevyhnutná operácia dravca. Nedávno úspešne amputovali prst jastrabovi, ktorý sa chytil do želiez. Horšie je, ak má dravec zlomené krídlo, vtedy je už jeho vypustenie do prírody takmer nemožné. Sokoliari sa ešte nestretli s tým, aby dravec trpel na vtáčiu chrípku. (eta)

Dravca zachraňujú aj za cenu porušenia zákona

Zákony, ktoré súvisia so záchranou dravých vtákov, považujú sokoliari za nedostatočné. Ak zachraňujú dravce, robia to v podstate nelegálne. "Človek, ktorý nájde zraneného dravca, by sa mal obrátiť na obvodný úrad životného prostredia. Tam je však limitovaný úradnými hodinami, víkendovým voľnom, ale i tým, že tu často pomoc nenájde," povedal sokoliar Pavel Michal. (eta)