Irenin dvadsaťročný syn Roman chodí od prvého ročníka gymnázia s dievčaťom, ktoré malo choré srdce a muselo sa podrobiť transplantácii. Obdobie po zákroku bolo veľmi ťažké, zdalo sa, že Inka neprežije. Roman trpel, schudol, bol vystresovaný. Našťastie, Inka sa z najhoršieho dostala a začala žiť normálnym životom. Teraz sa rozhodli zosobášiť. Irenu to zaskočilo. O transplantáciách si veľa prečítala a dozvedela sa, že Inka to zďaleka nemá vyhrané. Celý život musí brať lieky s vedľajšími účinkami, no aj tak môže srdce zlyhať. "A čo potom? O desať- pätnásť rokov sa znovu budú opakovať všetky tie horory, mučivá neistota? Navyše, Roman miluje deti, vždy hovoril, že raz bude mať veľa synov. Lenže, môže mu ich žena s transplantovaným srdcom dať?" píše Irena.
Aj keď sa za takéto úvahy hanbí, má o syna materinský strach, ktorý to prebíja. Nechce, aby jej syn žil celý život v strese, prípadne prežil tú najväčšiu tragédiu. Ona sama ju totiž prežila, jej manžel zomrel na leukémiu krátko po Romanovom narodení. O svojich čiernych myšlienkach Romanovi nehovorí, len mu pripomína, že na ženenie je primladý, nech najprv doštuduje vysokú školu. On však trvá na svojom a verí, že vo dvojici problémy prekonajú.
Irena má však zo svadby strach a zároveň ju trápia výčitky svedomia, že je zbabelá a pred Inkiným šťastím uprednostňujem šťastie synove. A aj svoje, lebo túži, aby raz mala vnukov.
Nevie, ako sa má zachovať. Má sa snažiť uchrániť syna od náročného a stresujúceho života s chorou ženou, alebo sa mu nemiešať do života? A ak sa rozhodne pre druhú možnosť, ako sa má vyrovnať so strachom z budúcnosti?
Myslíte si, že Roman by sa s Inkou nemal ženiť? Má mu Irena do vzťahu zasahovať? Poznáte prípady, že sa zobrali dvaja ľudia, z ktorých jeden bol vážne chorý?
Niektoré vaše príspevky uverejníme v sobotňajšej prílohe VÍKEND.
Môžete nám ich posielať aj na adresu: vikend@sme.sk
