Vedenia prešovskej a bratislavskej fakultnej nemocnice požiadali súdy, aby štrajk zastavili. Návrhy na predbežné opatrenie pre podozrenie z nezákonnosti štrajku podali v piatok popoludní. Súdy majú na rozhodnutie 30 dní.

Riaditeľ bratislavskej fakultnej nemocnice Valerián Potičný povedal, že sa rozhodol obrátiť na súd po piatkových výrokoch predsedu lekárskeho odborového združenia Mariána Kollára na tlačovej konferencii. Kollár najskôr povedal, že ak vedenie stiahne primárov z funkcií za účasť na štrajku, zdravotníci z ich oddelení nebudú poskytovať žiadnu starostlivosť. Neskôr, ešte počas tlačovky, tieto slová dementoval a tvrdil, že to tak nemyslel.

Potičný hovorí, že aj keď Kollár svoje vyjadrenie odvolal, považuje jeho výrok za "nezodpovedný a veľmi nebezpečný". Ďalším dôvodom, prečo žiada štrajk zastaviť, podľa neho je, že oddelenia, ktoré ošetrujú len akútnych pacientov (napríklad ARO), štrajkovať nesmú. Štrajkujúci lekári a sestry z takýchto oddelení dnes pracujú zadarmo. Potičný tvrdí, že ak štrajkujú, mali by zvážiť svoju účasť na pracovisku.

Kollár o návrhoch povedal, že minister zdravotníctva Rudolf Zajac a Potičný už nevedia kam z konopí a nie sú pripravení situáciu riešiť. Tvrdí, že život pacientov počas štrajku ohrozený nebude. "Minister, prezident aj sám riaditeľ uznali, že na štrajk máme ústavné právo. Všetko je legitímne a v medziach zákona. My vieme, že nesmieme ohroziť pacienta."

Lekári štrajkujú na základe ústavy, ide o tzv. divoký štrajk, ktorého jediným obmedzením je, že nemôžu ohroziť zdravie pacienta.

Keď v roku 1998 štrajkovali nitrianski bábkoherci, Najvyšší súd rozhodol, že divoký štrajk, teda štrajk na základe ústavy, nie podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní, nie je nezákonný a súd ho nemôže predbežným opatrením zastaviť.

Zdravotníkom však zákon ukladá, že štrajkom nemôžu ohroziť zdravie občanov. Ústavný právnik Radoslav Procházka pripustil, že ak by sa to stalo, súd by štrajk zastaviť mohol. "Pri rozhodnutí však musí byť opatrný, pretože predbežným opatrením môže v zásade zbaviť právo na štrajk reálneho významu." Súd má podľa neho obmedzené možnosti. "Predbežné opatrenie môže uložiť, ak treba upraviť vzájomné pomery účastníkov konania alebo ak by mohol byť ohrozený výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej."

Poradca ministra zdravotníctva a právnik Ernest Valko si myslí, že súd štrajk zastaviť môže, ak bude ohrozený život a zdravie.

Zdravotníci začali štrajkovať vo štvrtok, odvtedy Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dostal dva podnety od pacientov. Súvislosť so štrajkom sa zatiaľ nedokázala. V prvom prípade ide o odloženú operáciu dvojmesačného dieťaťa v detskej nemocnici na Kramároch, ktorá sa do štrajku nezapojila. Druhý podnet sa týka pacientky Jaroslavy Cvešperovej, ktorú vo štvrtok dve hodiny pred štrajkom neošetrili v nemocnici na Antolskej ulici v Bratislave.

"Po operácii kolena som bola objednaná na kontrolu, na preväz a vybratie štichov. Lekár na lôžkovom oddelení úrazovej chirurgie ma odmietol ošetriť a poslal ma do ambulancie, tam však nebol nijaký lekár," povedala Cvešperová. Sestra jej odporučila, aby prišla na kontrolu v nedeľu, nevedela jej s istotou povedať, či ju ošetria, keď budú v ostrom štrajku. Cvešperová na kontrolu nešla. "Môj prípad bol cez víkend medializovaný, mala som obavy, ako to lekári prijmú," hovorí. Na kontrolu pôjde dnes k obvodnému chirurgovi. Kollár sa k prípadu nevedel v nedeľu vyjadriť, nemal vraj dosť informácií.

O štrajku hovorili aj politici vo víkendových diskusiách. Predseda KDH Pavol Hrušovský v STV povedal, že by bol rád, keby čím skôr došlo k dohode a štrajk sa skončil. Hovoril aj o politickej rovine, ktorá krátko pred voľbami "nemusela byť".

Predseda HZDS Vladimír Mečiar povedal, že štrajk zdravotníkov je plne oprávnený, ale vyzval lekárov, aby prehodnotili spôsob protestu a aby sa nestalo, že pacientom nepomôžu. Poslanec SDKÚ Viliam Novotný v Slovenskom rozhlase povedal, že štrajk je politicky motivovaný, lebo požiadavky sú podobné tým, ktoré presadzuje opozícia.

ne