
Jedným z pracovísk, ktoré bude rozvíjať program záchrany kyslých kníh, je aj reštaurátorské pracovisko pri SNK v Martine. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
MARTIN – Takzvaný kyslý papier sa považuje za hrozbu na rozhraní tisícročí.
Problém sa vynoril po roku 1850, keď sa začalo s výrobou papiera z drevnej hmoty, a môže vážne poškodiť knižné a archívne fondy na celom svete.
Súčasťou týždňa slovenských knižníc v Slovenskej národnej knižnici v Martine je preto aj výstava s názvom Zachránia nás?, ktorá predstavuje rozsiahly projekt záchrany nenahraditeľných dokumentov.
Ako nás informoval Vladimír Bukovský nízka kvalita papiera vyrobeného z drevnej hmoty jednoznačne ovplyvňuje jeho životnosť. Kyslosť vzniká priamo z jednej zo zložiek papiera, ale aj autooxidáciou papiera v priebehu času pod vplyvom kyslíka, tepla, vlhkosti a svetla. Proces spôsobuje štiepenie vlákien celulózy a znižovanie mechanickej pevnosti.
Aby sa zabránilo obrovským škodám, ministerstvo kultúry v spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou a ďalšími inštitúciami predložilo verejnosti začiatkom roka Program záchrany, stabilizácie a konzervácie tradičných nosičov informácií. Jeho cieľom je zachrániť dokumenty, ktoré sú uchované na papierových nosičoch. Aby bola ochrana a celý projekt účinné, musia byť do neho zapojené nielen knižnice a archívy, ale aj vysoké školy či výskumné ústavy.
„Polčas životnosti novodobých papierov je v priemere pätnásť rokov. Znamená to, že zánik súčasných kyslých papierov môžeme v ideálnom prípade očakávať asi po 100 až 150 rokoch,“ hovorí V. Bukovský. Neutrálny – trvanlivý papier sa zrejme bude v budúcnosti pri výrobe kníh využívať stále častejšie. Je podstatne trvanlivejší a aj preto sú mnohé knihy spred 300-400 rokov zachovalejšie ako tie, čo boli vytlačené po roku 1850.
KVETA FAJČÍKOVÁ