Tisíce kresťanských pútnikov z celého sveta prichádzajú vždy pred Veľkou nocou do Jeruzalema, aby v uličkách Starého mesta prešli cestu utrpenia, po ktorej podľa tradície niesol kríž na miesto svojho ukrižovania Ježiš Kristus. Sú medzi nimi nielen silno veriaci, ale aj takí, čo chcú zažiť niečo nezvyčajné.
Hoci sa jej trasa stáročiami menila a časť biblických vedcov jej autenticitu spochybňuje, ľudia sú ochotní prejsť ju pokľačiačky či s krížom na pleci. Starí, chorí, krehké mníšky aj mladí silní ľudia. Každý piatok sa pod vedením zbožných františkánov prepletajú úzkymi uličkami Jeruzalema, aby tu, na Via Dolorosa zažili to, čo podľa Nového zákona Ježiš. Teda utrpenie, bolesť i nevraživé pohľady okoloidúcich.
Pár dní pred Veľkou nocou bola jeruzalemská Via Dolorosa, po ktorej kráčal podľa kresťanskej tradície Ježiš z Nazaretu v ústrety smrti na kríži, plnšia ako inokedy. Pútnici prichádzali do Svätej zeme už od začiatku pôstu, aby tak precítili atmosféru najväčších kresťanských sviatkov priamo na mieste, kde sa zrodilo ich náboženstvo. Neodradila ich ani neustále napätá bezpečnostná situácia v Izraeli. Izraelskí touroperátori, ktorí spolupracujú s európskymi a americkými agentúrami pre pútnické zájazdy, hlásili, že kresťania sa po niekoľkých rokoch začínajú do Izraela vracať.
Počuť jeho hlas, cítiť jeho dych
Via Dolorosa, teda Cesta smútku, Cesta bolesti či Cesta utrpenia, je pre ateistov, cynikov a pochybovačov rovnako autentická ako kúsky z Ježišovho kríža, fľaštičky s vodou z Jordánu či so zemou z Getsemanskej záhrady, ktoré sa v Izraeli predávajú za pár dolárov kdekoľvek.
Pre veriacich, ktorí si často dlho šetria, aby po nej mohli prejsť, je to však pravdivá Ježišova cesta. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že keď sa po ceste, prechádzajúcej jeruzalemským Starým mestom, pohybovali, počuli Ježišov hlas, cítili jeho dych, či boli zázračne uzdravení. Rovnako ako v Lurdoch či vo Fatime.
Kadiaľ kráčal Ježiš
Via Dolorosa, ktorá sa začína pri jednej z jeruzalemských brán (Levia brána alebo Brána sv. Štefana) a končí sa v Kostole Božieho hrobu, vraj kopíruje posledné kroky Ježiša. Od súdu pred Pilátom Pontským až po hrob, do ktorého ho uložili. Má štrnásť zastavení spojených s hlavnými udalosťami posledného Ježišovho dňa. Deväť z nich je vonku, päť v kostole Božieho hrobu.
Ľudia chodili po Via Dolorosa, aj keď zrejme nie po rovnakej trase, už v 4. a 5. storočí. Vtedy sa púte začínali v Getsemanskej záhrade, kde Ježiša zatkli, a končili sa na vrchu Golgota, tradičnom mieste popráv. Od 13. storočia spravujú cestu jeruzalemskí františkáni.
Mekka pre kresťanov
Dnešná podoba Via Dolorosa sa zrodila v 15. storočí. Niektoré jej zastavenia sa spomínajú v Matúšovom, Lukášovom, Jánovom či Marekovom evanjeliu, ostatné sú len produktom tradície. Ich postup aj príbehy, s ktorými sa spájajú, sú rovnaké, ako ich vidíme na stenách našich kostolov, či čítame o nich v modlitebných knižkách. Zastavenia krížovej cesty sa stali súčasťou kostolov až v 17. storočí, najprv len vo františkánskych kostoloch. Od roku 1862 ich po povolení pápeža Innocenta XI. zaviedli do všetkých katolíckych kostolov.
Veriaci, ktorí prichádzajú do Jeruzalema, však hovoria, že hoci sa Krížovú cestu modlia každý deň a snažia sa pri nej rozjímať, skutočný zážitok mali až v Jeruzaleme.
"Až tam som si skutočne uvedomila bolesť nášho Pána, aj to, že všetky moje starosti sú nič proti tomu, čo si musel vytrpieť," hovorí slovenská pútnička, pani Viera, ktorá prišla do Izraela aj so svojimi priateľkami len pár dní pred Veľkou nocou. "Ak sa ma pýtate, či teraz verím viac, musím povedať, že áno. Je to veľmi silné. Tak ako moslimovia chodia do Mekky, tak by katolíci mali chodiť do Jeruzalema."
Pútnici v tranze
Cesta bolesti, po ktorej pochodujú pútnici, vyzerá úplne rovnako ako všetky okolité uličky a zákutia Starého mesta. Malým rozdielom je, že na niektorých budovách sú upevnené tabuľky so zastaveniami krížovej cesty. Inak je rovnako úzka, hrboľatá, s nie príliš príjemnou vôňou a posiata drobnými obchodíkmi, kde vás zväčša arabskí obyvatelia Jeruzalema nepustia ďalej, kým si niečo nekúpite. Sú tam aj malé kaviarničky, kde sa pije silný čaj a fajčia vodné fajky.
Práve "komerčný" charakter pre kresťanov pietneho miesta mnohí kritizujú. Obyvatelia Jeruzalema však oponujú, že v meste, kde majú svoje sväté miesta tri monoteistické náboženstvá a kde má každý kút náboženskú alebo historickú hodnotu, by nemohli byť žiadne obchody. Pravdou je však aj to, že ľudia s ružencom, ponorení do meditácie, často takmer v tranze či spytujúci si svedomie, pokrikovanie obchodníkov ani ich lacný tovar nepotrebujú.
S policajnými kontrolami
K Via Dolorosa patria aj policajné patroly. Na mieste, kde sa premelú stovky ľudí, ktorí sa tak sústreďujú na náboženský zážitok, že strácajú v Izraeli nevyhnutnú ostražitosť, to však treba. Problémom je aj to, že Via Dolorosa je často prepchatá a keby tam vypukla panika, treba rátať s obeťami.
Početnejšia policajná ochrana je v Jeruzaleme vtedy, keď kresťanská Veľká noc pripadne na rovnaký čas ako židovský sviatok Pesach. Tak je to aj tento rok.
Práve na Pesach prišiel podľa evanjelií Ježiš Nazaretský do Jeruzalema. Do mesta vstúpil ako kráľ, aby o pár dní skončil na kríži ako zločinec.
Poníž sa a nes kríž
"Niesť kríž nie je pohodlné. Vyžaduje si to veľa poníženia. Chce to od vás, aby ste zabudli na svoje veci a boli ako Pán. Musíte byť poslušní ako on. Musíte zniesť hanbu aj pohŕdanie. Ak sa Pán nechal pre nás ukrižovať, to najmenšie, čo pre neho môžeme urobiť, je, že chvíľu ponesieme jeho kríž," píše sa v brožúrke, ktorú v Jeruzaleme rozdávajú americkým pútnikom. Aj pomocou nej majú byť pripravení na to, aby si na plecia zobrali kríž a prešli Via Dolorosa. Medzi pútnikmi z celého sveta sú fanatici s krížmi na krku aj ľudia, čo chcú zažiť niečo nezvyčajné. Predtým skúsili budhizmus, paragliding či potápanie do extrémnych hĺbok.
"Bolo to fakt niečo. Nie som síce kresťan, moji rodičia sú veriaci židia, ale na Krížovej ceste som pochopil, aká hlboká je viera tých ľudí," hovorí Kanaďan Jeff. V Jeruzaleme žije už niekoľko rokov a zaujímajú ho všetky tri náboženstvá, čo majú v meste svoje stánky. "Kresťania sa mi zdajú zo všetkých najnaivnejší, ale možno v to skutočnejšie veria," vysvetľuje. Fascinuje ho, ako do Izraela, bez toho, aby vedeli akýkoľvek cudzí jazyk, prichádzajú starenky v krojoch z východnej Európy, obujú si tenisky a idú po hrboľatej ceste. "V 21. storočí je zázrak, že ľudia si zachovali takú vieru. Toto je niečo iné, ako keď sa ľudia nechávajú pribiť na kríž, to sa mi zdá prázdne a povrchné. Ale prejsť si cestu toho, koho považujú za svojho Mesiáša, má niečo do seba," hovorí Jeff.
o o o
Aj neveriacich či ľudí iných vierovyznaní pohľad na pútnikov s krížmi oslovuje. Židia pútnictvo veľmi nepoznajú, a tak sa im ľudia z celého sveta s krížmi zdajú zaujímaví. Aj keď je medzi kresťanmi stále veľa tých, čo za Kristovo ukrižovanie vinia práve židov. Veľa židov zase hovorí, že pohľad na kríž im nerobí dobre. Zomrel na ňom totiž jeden z nich. Moslimovia si zase vážia, že tak ako oni putujú do Mekky, putujú kresťania do Jeruzalema.
Štrnásť zastavení na Via Dolorosa
ZDROJ: www.christusrex.org
1. zastavenie - sa nachádza pri františkánskej Kaplnke odsúdenia a bičovania. Tá stojí na mieste budovy, ktorú postavili ešte počas križiackych výprav. V roku 1920 kaplnku kompletne prestavali. V kaplnke sú nádherné vitráže zobrazujúce Pilátovo vypočúvanie Krista, to, ako si Pilát umýva ruky aj oslobodenie Barabáša.
2. zastavenie - je na mieste bývalého rímskeho oblúka, známeho ako oblúk Ecce Homo. Tam mal Pilát povedať, že nenachádza na Ježišovi žiadnu vinu. Na mieste je niekoľko kameňov, na ktorých je zakreslená staroveká hra. Podľa niektorých hypotéz sú to kamene, s ktorými hrali rímski vojaci, keď losovali o Ježišove šaty.
3. zastavenie - označuje miesto, na ktorom Ježiš prvý raz s krížom spadol. Je tam malá arménska kaplnka a poľský kostol. Ten dostavali poľskí vojaci počas 2. svetovej vojny.
4. zastavenie - je to krypta s basreliéfom zobrazujúcim, ako Ježiš stretol na ceste svoju matku. Podlaha krypty je podľa viacerých zdrojov na úrovni pôvodnej, ranokresťanskej Via Dolorosa.
5. zastavenie - tam vojaci podľa všetkých evanjelií prinútili Šimona, aby pomohol Ježišovi s krížom.
6. zastavenie - je gréckokatolíckym kostolom. Na tomto mieste je podľa tradície hrob Veroniky, ktorá Ježišovi utrela pot z tváre. Jej hodvábny obrúsok držia ako relikviu v Chráme sv. Petra v Ríme.
7. zastavenie - kameň popísaný hebrejskými a arabskými písmenami pri bráne odsúdencov je pri bode, kde Ježiš druhý raz nezvládol ťarchu kríža a spadol. Neďaleko tohto miesta je rušný trh.
8. zastavenie - označuje ho stena gréckeho kláštora. Tam Ježiš podľa Lukášovho evanjelia upokojoval plačúce ženy.
9. zastavenie - tam Ježiš spadol tretíkrát. Na pamiatku tejto udalosti vztýčili stĺp pri koptskom kláštore.
10. zastavenie - je prvým zastavením v Kostole Božieho hrobu, ktorého kľúče drží podľa tradície prominentná palestínska rodina. Označuje strhnutie Ježišovho rúcha.
11. zastavenie - ide o miesto ukrižovania. V 4. storočí tam našli kríž. Cisárovná Helena ho označila za Ježišov. Hovorí sa aj to, že sa našli tri kríže (Ježišov a dvoch zločincov, čo boli ukrižovaní s ním), ale len jeden z nich mal zázračnú moc. Kto sa ho dotkol, vyzdravel. Práve ten mal byť Ježišovým.
12. zastavenie - označuje Ježišovu smrť na kríži.
13. zastavenie - je veľkým plochým kameňom. Tam mal Jozef Arimatejský zložiť Ježišovo telo z kríža.
14. zastavenie - Boží hrob - je to kamenné lôžko, kvetina a červený zamat s gréckym nápisom Christos. (mik)
Niektorí pútnici Ježišovu poslednú cestu stvárňujú ako divadlo. Nechýbajú ani doboví diváci, biče a krv.
Mnohí ľudia sú počas procesie ponorení do meditácie, spytujú si svedomie, niekedy sú takmer v tranze. Niektorí tvrdia, že keď po Via Dolorosa kráčali, počuli Ježišov hlas, cítili jeho dych, či boli zázračne uzdravení. FOTO - ČTK/AP a REUTERS
Autor: JANA MIKUŠOVÁ-SHEMESH
