Dokážu podľa vás zverejnené dokumenty, že východný blok sa systematicky pripravoval na inváziu na Západ?
"Ak vás napadne nepriateľ, nestačí ho len odraziť, musíte ho aj doraziť. Varšavská zmluva, ale aj NATO asi počítali nielen s obranou, ale aj s bojovými operáciami na území protivníka. Nepriateľ sa totiž dá poraziť len na jeho vlastnom území. To ukázala už 2. svetová vojna. Keby sa Rusi alebo Američania vtedy zastavili na hraniciach Nemecka, všetko by vyzeralo inak. O Varšavskej zmluve však nepoznáme základné dokumenty, ktoré sú v ruských archívoch. Poľské dokumenty sú len odrobinky."
Takže dôležité dokumenty sú ešte stále v Moskve?
"Iste. O všetkom dôležitom rozhodoval generálny štáb sovietskej armády, ktorá mala hlavnú údernú silu vrátane strategických jadrových zbraní. Ona by rozhodla, nie velenie Varšavskej zmluvy. Naša armáda mala pomocné úlohy, rovnako ako poľská. Ale ako by náš postup do Francúzska na Lyon alebo postup severným smerom využila sovietska armáda, to my stále nevieme."
Čiže neviete, kde by sa zastavila?
"Presne tak. To mohli byť aj klamné manévre. Hlavný úder mohol prísť niekde úplne inde, a to práve obsahujú sovietske dokumenty."
Poľský historik Pawel Piotrowski hovorí, že československá armáda mala obsadiť Bavorsko a Mníchov, ale o Lyone nehovorí.
"Objavil sa plán zo 60. rokov, kde naša armáda mala byť asi za sedem či deväť dní až v Lyone."
To je asi scestná predstava.
"Každá vojna ukázala, že plány generálnych štábov boli nakoniec k ničomu a vývoj na bojisku bol úplne iný. O Varšavskej zmluve si nerobím ilúzie. Bol to pakt, ktorý slúžil predovšetkým sovietskym záujmom, a práve tie ešte presne nepoznáme."
Komunistický režim sa snažil vyvíjať svoju ideológiu. Nie je to dôvod na predpoklad, že Varšavská zmluva bola ofenzívne založená?
"Oni sa, samozrejme, na útok chystali. Ale mohla to byť aj reakcia na útok druhej strany. Stratégia bola jednoznačne ofenzívna, iná ani svojím spôsobom byť nemohla."
A toto by mohli tieto dokumenty ukázať?
"Neočakávam to, lebo zámery sovietskeho generálneho štábu ani politického vedenia nepoznáme, len ich tušíme."
Vo výzbroji armád Varšavskej zmluvy bol dominantnou zbraňou tank. A to je ofenzívna zbraň.
"Samozrejme, ale to vychádza zo skúseností z 2. svetovej vojny, že útok má prednosť pred obranou, ktorá sa chápe len ako dočasná, kým sa podarí zastaviť nepriateľa a prejsť do protiútoku. To bolo prijaté všeobecne. Ale aj o 2. svetovej vojne sa predpokladalo, že bude podobná prvej, a napokon bola úplne iná. Prípadná ďalšia, ku ktorej, našťastie, neprišlo, by asi tiež mala úplne iný charakter."
Bol v zložení výzbroje armád Varšavskej zmluvy a NATO nejaký rozdiel?
"To zloženie presne nepoznáme. Faktom je, že sa počítalo s rozhodujúcou úlohou Američanov. Kým Varšavská zmluva skôr stavala na masovosti, tak Západ skôr staval na technologickej prevahe. Tank je navyše stále konvenčná zbraň a vojna by asi mala skôr či neskôr jadrový charakter. Tam je potom prevaha na konvenčnom bojisku veľmi sporná. Jedna alebo dve atómové bomby dokážu omnoho viac ako niekoľko tankových divízií. Ale tie zbrane mohla nasadiť ktorákoľvek zo strán."
Trúfate si povedať, že NATO bol obranný pakt a Varšavská zmluva útočný?
"Bolo by to veľmi čierno-biele videnie. Každý pakt musí počítať s možnosťou, že zaútočí. Určite boli časy, keď sovietske vedenie dávalo prednosť ofenzíve, inokedy zasa nie. Verím, že NATO naozaj nemalo plán vlastného počiatočného útoku. Pri Varšavskej zmluve sa to asi v niektorých obdobiach vylúčiť nedá. Ale povedať, že títo boli útoční a títo iba obranní, to sa nedá."
