Okrem Siemensu sa na tom zhoduje väčšina firiem, ktoré sa netaja, že sa zapoja do konkurzu na výstavbu a prevádzku mýtneho systému. Siemens odporúča radšej počkať. „Čím skôr sa začne s výstavbou systému, tým skôr sa splatí. V tomto ohľade nemá zmysel čakať,“ povedal Harald Lindlar z firmy Satellic Trafic Management. Ide o dcérsku firmu Toll Collectu, čo prevádzkuje satelitný mýtny systém v Nemecku.
Systém by sa mal rýchlo zaplatiť, aby mohli čo najskôr plynúť peniaze do rozvoja ciest, tvrdí riaditeľ ďalšieho záujemcu firmy Autostrade Piero Bergamini. Rakúsko či Česko sú v tomto smere pred nami a hrozí, že kamióny, ktoré budú chcieť ušetriť na mýtnom, budú tieto krajiny obchádzať aj cez Slovensko. Spôsobili by viac výtlkov a koľaje na cestách. Oneskorenie elektronického vý beru mýta by podľa konzultanta konzorcia ToSy Petra Arnolda nemuselo znamenať straty, ak by bol potom mýtny systém lepšie prepracovaný. „Strata z meškania by sa v tom prípade dala dohnať za dva až tri roky,“ povedal.
„To, čo Slovensko potrebuje, je počkať. Zbytočne sa ponáhľame vo veciach, ktoré nás nepália,“ povedal technický riaditeľ Siemensu Vladimír Slezák. Vyberať elektronicky mýto na slovenských diaľniciach je podľa neho z ekonomického pohľadu nezmysel. Mýtny systém bude drahší ako výnosy, ktoré z mýtneho štát získa. Tranzitná doprava sa podľa Slezáka presunie na cesty 1. triedy alebo aj na cesty nižších tried. „Otázkou teda bude, kto zaplatí škody na týchto cestách.“
Obavy, že sa ťažká doprava presunie na vedľajšie cesty nahrávajú plošnému výberu mýta – spočiatku nákladné a neskôr aj osobné autá by platili za každý pohyb na ceste. Problém by sa dal riešiť aj inak – napríklad kontrolami nákladných áut mimo diaľnic.
Pravdepodobne najlepším riešením pre Slovensko by bolo spoplatniť všetky cesty, hovorí Bergamini z Autostrade. Tak je to vo Švajčiarsku, ktoré príjmy z mýta neinvestuje len do cestnej infraštruktúry, ale aj do železničných koľají. Cieľom je presunúť čo najviac prepravovaného tovaru z kamiónov do vlakov.
Firmy, ktoré prejavili záujem o mýtne na Slovensku
Kapsch | prevádzkuje mikrovlnné systémy napríklad v Rakúsku a vyhral tender v Česku, Sanef francúzsky prevádzkovateľ mýtnych systémov, |
Autostrade | talianska skupina prevádzkovateľov mýtneho systému v Európe, |
Tosy | v konzorciu sú firmy Ascom, Fela a slovenské Elektrovod Holding Bratislava a Tesla Stropkov, |
Siemens | firma vyrába palubné jednotky aj infraštruktúru pre výber mýta, preferuje satelitný systém, |
Satellic Traffic Management | dcérska firma Toll Collectu, ktorý prevádzkuje mýto v Nemecku. Ten je zase dcérou Deutsche Telekomu, ktorý má 49 percent akcií Slovak Telekomu. |
Koľko sa bude platiť
Typ cesty
suma | dĺžka úsekov |
Diaľnice | |
až 6 korún | 320,8 km |
Rýchlostné cesty | |
až 6 korún | 122,6 km |
cesty 1. triedy* | |
1,80 až 2 koruny | 377,1 km |
* – niektoré úseky, za ktoré platí aj dnes. Dĺžka úsekov hovorí len o spoplatnených cestách 1. triedy.
Zdroj: SME, Národná diaľničná spoločnosť
Možné 10-ročné príjmy z mýtneho
Variant spoplatnenia | Výber (miliardy korún) |
Diaľnice | |
Diaľnice a cesty I. triedy | 19,44 |
Všetky cesty | 25,87 |
Všetky cesty* | 34,73 |
sadzba by zahŕňala cestnú daň Zdroj: Schild & Partner