organizmu počítame medzi civilizačné choroby a na ich vznik pôsobí nielen množstvo ekologických faktorov, ako sú chemické látky, ktoré sa dostávajú do organizmu vodou, vzduchom a potravinami, ale aj zhoršenie psychosociálnych faktorov, medzi ktoré počítame napätie, stres, uponáhľaný životný štýl, nevhodné stravovanie, neistotu a podobne. Pre samotný vznik ochorenia je dôležitá určitá genetická výbava - danosť, ktorá je každodenne vystavená rizikovým faktorom. Už počas tehotenstva je plod vystavený rôznym ekologickým faktorom, ako aj správaniu samotnej matky. Ide predovšetkým o spôsob životného štýlu, životosprávu, prípadne vystavovanie plodu rôznym škodlivým činiteľom. Dôležitá okolnosť, ktorá môže spustiť proces vzniku alergického ochorenia, je aj skoré odstavenie od dojčenia a prechod na umelú výživu.

S jarou prichádzajú aj alergie

Aj keď niektoré alergické ochorenia trápia pacientov počas celého roka, väčšinou ide o sezónne choroby, ktorých symptómy sa začnú prejavovať začiatkom jari a trvajú podľa rôznych špecifických okolností až do jesenných mesiacov. Nie pre každého je začiatok kvitnúcej a voňavej jari spojený iba s pohodou alebo prípadnou jarnou únavou. Sú medzi nami ľudia, pre ktorých sa začínajú mesiace plné problémov, a preto je dobré upozorniť na niektoré ochorenia, ktorých nediagnostikovanie môže časom priniesť rapídne zhoršenie zdravotného stavu. O tom, že alergické ochorenia sú celosvetovým problémom, svedčí aj dokument Euro-pean Allergy White Paper, podľa ktorého trpí alergickými ochoreniami až 35 % svetovej populácie, pričom v niektorých štátoch sa percento postihnutých pohybuje okolo 50 %. Agentúra GfK Slovakia uskutočnila v júni 1999 prieskum na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov, podľa ktorého trpí alergiou na Slovensku 22,1 % populácie.

Nižšie percento ľudí postihnutých alergiou oproti celosvetovému priemeru potvrdili aj niektorí slovenskí alergológovia. Podľa MUDr. Zuzany Rajchelovej môžu nižšie čísla do určitej miery ovplyvňovať aj nediagnostikovaní alergici, ktorí nevyhľadajú lekársku pomoc a celý život sa liečia svojpomocne. Napriek pomerne nízkemu počtu postihnutých Slovákov oproti celosvetovému priemeru stúpa prevalencia sennej nádchy, ako aj ďalších foriem zápalov sliznice horných dýchacích ciest nielen v celosvetovom meradle, ale aj v našej krajine. Alergické kožné afekcie sa stávajú stále zreteľ-nejším problémom predovšetkým pri ženskej časti populácie, pričom je nebezpečné, že okolo 15 % detí s takouto diagnózou trpí v neskoršom veku na prieduškovú astmu.

Podceňovanie alergických problémov sa nevypláca a v prípade opakovaných ťažkostí s nádchou, dýchaním alebo opakovanými problémami s alergiami na koži sa pre istotu poraďte so svojím lekárom, ktorý vás môže odporučiť na špecialistu - alergológa.

Alergie ohrozujú všetky

vekové kategórie

Nešťastie naozaj nechodí po horách, ale po ľuďoch. V prípade výskytu alergických ochorení sa podľa prieskumu GfK Slovakia tieto ochorenia naozaj nevyhýbajú žiadnej vekovej kategórii. Pri stanovení vekovej hranice, odkedy začali respondenti tr-pieť alergiou, môžeme pozorovať výrazné odlišnosti pri staršej a mladšej generácii. Zatiaľ, čo vyše polovica respondentov najmladšej vekovej kategórie do 24 rokov sa vyjadrila, že prvé príznaky začala pociťovať v období medzi 7. a 15. rokom, najstaršia kategória nad 55 rokov v uvedenom období života prakticky nepociťovala problémy s alergiou. Prvé príznaky alergie začala najstaršia generácia evidovať v drvivej väčšine až po 31. roku života.

Uvedené výsledky môžu hovoriť o dvoch príčinách daného stavu. Prvý je výrazný boom alergií v 80. rokoch minulého storočia, ktorý je spojený so skutočnosťou, že mnohí ľudia v predchádzajúcom období nespájali svoje zdravotné problémy s alergickými ochoreniami. Druhý faktor rapídneho nárastu pri mladšej generácii je v celosvetovom náraste civilizačných ochorení, medzi ktoré sa počítajú aj alergie spolu s celkovým oslabením mladých organizmov, ako i dedičnou dispozíciou pri deťoch rodičov, ktorí sami trpia alergiami. Jedine najstaršia generácia je čiastočne chránená pred vznikom alergických ochorení, keď podľa prieskumu vo veku nad 60 rokov začali trpieť alergiami iba necelé dve percentá respondentov. Podľa MUDr. Zuzany Rajchelovej je pre-puknutie alergických problémov v dôchodkovom veku naozaj už skôr výnimočným javom.

Lieky na zmiernenie

problémov

V prieskume sa 41 % respondentov vyjadrilo, že na zmiernenie alergických problémov musí užívať lieky. Podľa odborníkov je potešiteľné, aj keď stále nedostačujúce, že 22,3 % ľudí sa vyjadrilo, že si kvôli svojim zdravotným problémom upravila stravovanie. Podľa MUDr. Zuzany Rajchelovej je síce pozitívnym znakom, že si ľudia už uvedomujú nutnosť úpravy stravy, ale do budúcnosti by bola žiaduca ešte výraznejšia zmena v procese stravovania nielen chorých ľudí, ale celej populácie. Ľudský organizmus by sme mohli prirovnať napríklad k motoru auta. Každé nové a zdravé auto môžete pokaziť, keď mu nebudete dávať predpísaný benzín a vhodný olej. V prípade starého auta „s určitými zdravotnými problémami“ sa môže nesprávnou údržbou dostaviť kolaps oveľa rýchlejšie. Málokoho pritom napadne neposkytnúť svojmu autu predpísanú údržbu, ale nad zdravším stravovaním väčšina z nás iba mávne rukou, povedala MUDr. Zuzana Rajchelová.

Lieky na zmiernenie alergických problémov sa teda už stali bežnou súčasťou života alergiami postihnutých ľudí, či sa ale dočkáme aj výraznejšej zmeny životosprávy, ukáže až budúcnosť.

Nebezpečný vidiek

O skutočnosti, že problémy s alergiami sa netýkajú iba veľkých miest, ale stále výraznejšie aj vidieka, hovorí aj časť prieskumu zameraná na lokalitu bývania ľudí postihnutých alergiou. Na prvom mieste sa objavila lokalita v blízkosti polí, nasledovaná trávnatými plochami a až na treťom mieste figurovalo sídlisko. Výrazne menšie zastúpenie mali lokality v centre mesta a priemyselnej oblasti. Najmenej alergických ochorení sa vyskytuje v lokalitách bývania blízko vodnej plochy. Keď sa pozrieme na formy prejavov alergie podľa lokality bývania, tak vidíme, že vyrážky sa najčastejšie objavujú vo všetkých sledovaných lokalitách, opuchy v blízkosti polí a trávnatých plôch, sezónna alergická nádcha v blízkosti polí a ekzémy pri vodnej ploche a lese.

Zdravotný stav

alergikov

Na základe výsledkov prieskumu GfK Slovakia môžeme pozorovať, že takmer polovica respondentov, ktorí trpia alergiou, má inak dobrý zdravotný stav a ich problémy súvisia prevažne s alergickým ochorením. Ľudí, ktorí okrem alergie trpia aj inými zdravotnými problémami, je pri-bližne 35 % a necelých 15 % sa vyjadrilo, že pociťuje vážne zdravotné problémy.

Väčšina alergických ochorení ne-ohrozuje človeka na živote bezprostredne, ale vo všeobecnosti alergické problémy vplývajú na zhoršenie kvality života, do určitej miery ovplyvňujú aj výkonnosť a pracovné schopnosti. Časť alergických ochorení ale časom prechádza do ťažších foriem, ako je napríklad priedušková astma, ktorá už môže mať vážne dôsledky nielen na kvalitu, ale aj dĺžku života postihnutých ľudí.

Druhý nebezpečný faktor, predo-všetkým v súvislosti s nediagnostikovanými alergikmi, spočíva v riziku, že alergické ochorenia sa niekedy nevyskytujú samostatne, ale ako určitý súhrn imunodeficitných a hypersenzitívnych stavov. V prípade, že je takýto človek precitlivený, napríklad, aj na uštipnutie včelou, o čom nemá ani tušenia, môže takéto nevinné stretnutie s malým žihadlom viesť až k anafylaktickému šoku a prípadnej smrti postihnutého.

Tretí faktor, ktorý by si mali ľudia uvedomovať, je skutočnosť, že v prieskume GfK Slovakia takmer polovica respondentov trpiacimi na rôzne alergie uviedla, že aj niektorí ďalší členovia v rodine trpia na alergie. Aj podľa názoru odborníkov sme v poslednom čase svedkami istej genetickej dispozície na rôzne alergické ochorenia. Preto v prípade, keď niekto vašej z rodiny začne pociťovať alergické problémy, je namieste zvýšená opatrnosť aj u ostatných členov rodiny.

Martin Augustín GfK Slovakia