Keď bolo desiate výročie vychádzania českého časopisu Světová literatura (1956 - 1966), redakcia pripravila zborník zahraničných literatúr, ktorý vo vyše štyristostránkovom výbere obsahoval príspevky svetových spisovateľov, uverejňovaných za desaťročie v tomto vždy dychtivo očakávanom periodiku. Světová literatura otvorila dvere dokorán literatúram celého sveta, a tak pomyselne nadvihla železnú oponu. Na Slovensku vznikol obdobný časopis s oneskorením v roku 1965, no Revue svetovej literatúry vychádza na rozdiel od už zrušenej "Světovky" doteraz a podarilo sa jej dotiahnuť to na štyridsiatku.
Bez fanfár, ale zato veľmi podnetne vyšla k tomuto jubileu Bibliografia Revue svetovej literatúry 1965 - 2004 (Slovenská spoločnosť prekladateľov umeleckej literatúry, Bratislava 2006), ktorú zostavil Peter Karlik, jej niekdajší redaktor. Záslužný čin, lebo štyridsať rokov tvorí osemtisíc bibliografických jednotiek a za nimi je svedomitá práca desiatok prekladateľov všetkých generácií, ktorá by bez takéhoto kompletného súpisu ostala neznáma.
Okrem toho sa nám tu poskytuje pohľad na vývinové fázy periodika, založeného jednak ako tribúna, približujúca najvýraznejšie diela svetovej literatúry z oblasti románu, poézie, drámy a eseje a zároveň komentujúca knižné vydania prekladov takýchto diel, jednak ako "skúšobná kabínka" pre začínajúcich prekladateľov, ktorí tak získali priestor, kde si mohli overovať svoje zručnosti a inšpirovať uvádzanými ukážkami z diel potenciálnych vydavateľov.
Takéto možnosti sú v Revue stále. Pravda, časopis bol tiež pod neustálym dohľadom cenzúry, veď tu sa dovážalo často aj zakázané, či nie veľmi vítané ovocie. V charakteristike časopisu z roku 1984 čítame, že "sprvu bol odťažitý, estétsky... a uverejnili sa aj niektoré ideovo nesprávne materiály" a z prítomnej bibliografie sa dozvedáme, že "druhé číslo ročníka 1972 nechala štátna moc zhabať, šéfredaktor Ján Stacho bol odvolaný z funkcie a vydávanie časopisu pozastavené do konca roka 1972".
Mimochodom, v registroch, kde figurujú zahraniční a domáci autori, prekladatelia i súpis ľudových slovesností a literatúr, by sa bolo žiadalo uviesť aj mená všetkých redaktorov a šéfredaktorov (boli to okrem iného Michal Bartko, Fedor Ballo, Vincent Šabík, Ivan Králik, Vladimír Lukán, Igor Navrátil, Jarmila Samcová). Bibliografia Revue svetovej literatúry nepriamo upozorňuje, že by bol už najvyšší čas, aby niekto pripravil slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry. Takýto projekt mal v pláne Ústav svetovej literatúry SAV.
