Ľubošovi Kostelnému sa darí v divadle aj vo filme. Do SND ho angažovali hneď po vysokej škole a hoci je tam len tretiu sezónu, dva razy už bol nominovaný na cenu za mužský herecký výkon sezóny. Prvú veľkú filmovú príležitosť mu dal Filip Renč v Rebeloch, potom Martin Šulík v Krajinke a v Slnečnom štáte a najnovšie mu v SND zveril Juraj Nvota romantického rytiera Des Grieux, do ktorého za zaľúbi krásna Manon Lescaut. A v lete ho opäť čaká filmovanie. Jeden film po boku Ivy Bittovej, druhý s Josefom Somrom. Pritom by sa zdalo, že Ľuboš nie je príliš univerzálne použiteľná tvár. Bledý, ryšavý, pehavý... A predsa sa dnes zaraďuje k najobsadzovanejším slovenským hercom.

Manon a Des Grieux boli svojho času skoro takou slávnou mileneckou dvojicou ako Rómeo a Júlia. Hrávali ich vždy vyslovene krásni ľudia, napríklad Pavel Trávníček, tradičný princ českého filmu. Lichotí vám to?

Ani nie, lebo si uvedomujem, že je to skôr preto, že Ďurovi Nvotovi sa so mnou robí dobre a netrpí zbytočným komplexom, že rytiera musí hrať extra pekný herec.

Veľká divadelná príležitosť zrejme prišla aj preto, že ste dobre využili tie predchádzajúce. Napríklad v predstavení Ignorant a šialenec, ktoré sa okrem iného stalo inscenáciou roka a vy ste boli nominovaný za mužský herecký výkon. Na titule je kuriózne, že režisér Pitínský ho naskúšal takpovediac na reparát. Prvý raz ho totiž herci tesne pred premiérou odmietli hrať. Viete vysvetliť, prečo?

Neverili tej hre. V prvom obsadení zrejme chýbal aspoň jeden človek, ktorý by uveril, a na neho by sa potom namotávali ostatní. U nás to bola Ingrid Timková. Bez nej by sa Ignorant podľa mňa zase nedorobil, lebo to bola naozaj mimoriadne náročná práca. Aj ja, keď som si prvý raz prečítal scenár, som sa skoro rozplakal, lebo som nerozumel ani slovo. Ingrid však bola tak neochvejne presvedčená, že je to obrovská príležitosť a vznikne skvelé predstavenie, až nás všetkých strhla.

Angažmán v národnom divadle je veľká príležitosť, no v súbore plnom výrazných osobností je ťažšie presadiť sa. Ako ste si zvykali?

Nie je to ľahké. V istom zmysle je to fabrika a mladému hercovi je ťažké včleniť sa do zabehaného mechanizmu. Navyše, v súbore je päťdesiatpäť hercov, ktorí sa stretávajú rôzne, podľa obsadenia, niektorí vôbec, takže kolektívny duch chýba. Stáva sa síce, že sa na jednotlivé projekty vytvorí akýsi podkolektív, ako to bolo v Ignorantovi alebo v Arabskej noci, ale určite to nie je tak, ako som nedávno zažil na martinskom predstavení. Hral tam syn Mariána Geišberga a zo súboru priam vyžarovalo, ako mu všetci žičia, majú ho radi, chcú, aby bol jedným z nich. Nehovorím, že v SND sa podkopávajú nohy, to nie, ale je neosobné, skôr si vás každý drží od tela.

Nikto si vás nevzal pod ochranné krídla?

V Ignorantovi mi veľmi pomohla Ingrid Timková a celkove Juraj Slezáček, ktorý bol od začiatku ústretový. Ale inak sa tam každý stará sám o seba.

Aký máte názor na novostavbu SND? Chceli by ste v nej hrať?

To je komplikované. Podľa mňa herci majú radi svoje staré scény, preto donedávna ťažko prijímali, že by sa mali sťahovať. No teraz je naozaj dôležité novostavbu nepustiť. Veď všetky mestá majú nové divadlá, kým SND má budovy v havarijnom stave. Takže si ju bránime, ale zároveň v nás driemu obavy. Na druhej strane, aj Nitrania išli do nového divadla s veľkými pochybnosťami a dnes by ho už nemenili.

Váš otec je rušňovodič, mama podnikateľka, sestra vyštudovala biológiu. Kde sa u vás nabral herec?

Kým som nezmutoval, celkom pekne som spieval, takže som bol jedným z deciek okolo Petra Nagya. Potom ma mama prihlásila do divadelného krúžku. Bol som síce lajdák a po chvíli ma všetko prestalo baviť, no tu skôr, než sa to stalo a z krúžku ma vyhodili, prišli z martinského divadla, lebo potrebovali dieťa. Napokon som tam hral asi v štyroch tituloch, takže konzervatórium bolo prirodzeným vývojom. Hoci, dnes si myslím, že nie je dobré, keď štrnásťročné deti študujú herectvo.

Prečo?

V herectve sú veľmi dôležité mužsko-ženské vzťahy, a to v takom veku nemôžete vážne hrať, skôr vás to pomýli, než naučí. Herec musí mať niečo prežité, byť rozhľadený, čo v štrnástich nie ste. Ale neľutujem, že som tam chodil, boli to krásne roky.

Asi aj nebezpečné. Tínedžer sa ocitne v bohémskom prostredí umeleckej školy, ďaleko od rodičov, odkázaný viac-menej sám na seba. Vy ste sa tam ako štrnásťročný naučili fajčiť, však?

Naozaj je to často o tom, do akej partie sa dostanete. Ja som mal šťastie na kamarátov, v škole som mal okolo seba Ivu Kuxovú, Zuzanu Marošovú a ďalších, s ktorými bola veľká zábava, no až na to fajčenie sme mali svoje hranice. Naopak, môj najlepší kamarát, s ktorým som býval na intráku, mal v škole inú partiu a u neho sa to neskončilo dobre.

Debutovali ste síce vo filme Sokoliar Tomáš, no skutočne veľkú príležitosť ste dostali vo filme Filipa Renča Rebeli. Ako sa s ním spolupracovalo?

On vie byť veľmi fajn, ale je aj prchký a náladový. Ja som však nekonfliktný, takže sa nám celkom darilo vychádzať. Okrem toho, čas všetky nepríjemnosti zmaže, takže dnes na Rebelov spomínam rád.

Muzikál sa odohráva na pozadí okupácie v 68. Pre mladé publikum je to už vzdialená história. Aj pre vás?

Pre mňa to neboli nové veci. Som zvedavý, vždy som sa veľa pýtal, takže napríklad o presmerovaní cedúľ som vedel. Naši mi rozprávali, ako si ich vymenili Martin a Ilava, aby pomýlili ruské tanky.

Muzikál je, samozrejme, o láske. Aj vy tam máte pár šteklivých scén, kde sa z okuliarnatej intelektuálky vykľuje vášnivá dračica. Ako sa také scény nakrúcajú začínajúcim hercom?

Je to ošemetná situácia. Najhoršie bolo, že Filip chcel, aby som sa ráno zobudil s hlavou na jej hrudi a v ústach mal nahý prsník. Vo filme to ani nebolo vidno, ale ja som si nahotu musel odžiť. Strašne som sa hanbil. Navyše sa scéna musela tri razy pretáčať, pretože vždy bol na zábere škrabanec. Smiešne bolo, že pri čakaní na ostrú sme mali župany ako pornoherci.

Vo filme účinkuje aj plejáda známych českých hercov - František Němec, Jiřina Bohdalová, Tomáš Hanák. Stretli ste sa s nimi na pľaci?

Iba s Hanákom. Bol milý, stále mal dobrú náladu, ale mám pocit, že za svoju žoviálnosť sa vlastne schováva, a udržiava si tak odstup od ľudí. Na bližšie spoznávanie však nebol čas, navyše, ja nie som v nadväzovaní kontaktov príliš iniciatívny. Brzdí ma ostych, skôr ma musí niekto osloviť.

Rebeli mali veľký komerčný úspech. Po prvý raz ste sa stretli s popularitou?

Áno, ale nie na Slovensku. Je to trochu paradox, lebo tu naozaj makám, najmä v divadle, a pritom ma nikto nepozná. V Čechách išiel jeden film a seriál Záchranári a už na mňa reagovali dokonca aj policajti. V aute so mnou sedeli Zuza Fialová a Monika Hilmerová, teda známe herečky, a českí policajti si všímali len mňa - že vy ste ten herec? Vidieť, že Česi vlastnej tvorbe fandia, sú na ňu zvedaví. Neviem, prečo to na Slovensku tak nie je.

Pritom váš ďalší film - Slnečný štát, ktorý nakrútil Martin Šulík, bol výbornou komédiou. A opäť, v Čechách ju nominovali na Českého leva, kým doma si ju prišlo pozrieť pomerne málo ľudí.

Neviem, kde bola chyba. Možno v kampani. Keď tu išiel Renčov Román pre ženy, všade bola nasekaná reklama, ktorá až vnucovala - to musíte vidieť! O Slnečnom štáte som čítal snáď štyri rozhovory a párkrát bola upútavka v rozhlase. To je málo. Pritom môj otec bol taký nadšený, že si ho pozrel tri razy za sebou. Je totiž presne z jeho prostredia. Odohráva sa v Ostrave medzi robotníkmi a postava, ktorú hrám, je trošku ako on. Páčilo sa mu, že zrazu cezo mňa vidí seba.

Ako sa vám hrala postava frajera, suverénneho lámača ženských sŕdc?

V pohode, lebo dobrú polovicu za mňa zahrala kožená bunda.

Ani tu ste sa nevyhli erotickýcm scénam, no ako chlapík z Ostravy ste sa navyše museli aj pobiť.

Veď aj prvá mamina reakcia bola - však ťa tam furt bili! A aj to tak bolo. Niečo sa dá odšvindľovať, ale niekedy to bolo naozaj, najmä keď do bitkárskych scén neobsadili kaskadérov, ale urobili nábor v krčme. Keď sme s kolegami uvideli chlapov ako hory, nebolo nám všetko jedno. Vôbec sme si neboli istí, či vedia, že vo filme sa bije len akože. Najhoršiu facku som však nakoniec dostal od herečky. Na prvú ostrú mi takú struhla, že som vypadol z roly. Bola to šupa, po ktorej sa mi doslova zaprášilo z hlavy. Dlho sa na tom všetci zabávali, púšťali si tú scénu aj spomalene.

Zaľúbili ste sa niekedy do hereckej partnerky?

Ešte sa mi nestalo, že by som tak podľahol atmosfére. Možno, keď budem starší.

V lete budete pracovať s ďalším držiteľom Českého leva, Vladimírom Michálkom, ktorý nakrútil filmy Je třeba zabít Sekala či Zapomenuté světlo. Vy ste s ním robili seriál Záchranári, takže ste nemuseli ísť na konkurz. To je príjemné uznanie práce, však?

To áno, lebo kastingy sú nepríjemná záležitosť. Pripadáte si trošku ako mäso na pulte, nemáte meno, len pripnuté číslo. Je to ponižujúce, no najmä spočiatku sa im nedá vyhnúť.

Koho budete hrať?

Film sa nakrúca podľa románu O rodičoch a deťoch, ktorý sa v Čechách stal knihou roka. Hrám vnuka Josefa Somra. Ešte sme sa nezoznámili, no už som stretol svojho filmového otca a je neuveriteľné, ako sa podobáme. Až som sa zľakol, lebo to bolo, akoby som sa zrazu uvidel o dvadsať rokov. Doma mám vedľa seba naše fotky a stále žasnem nad tou podobou. Ani s mamou a s otcom sa tak nepodobám.

Čaká vás aj film s Alicou Nelis. Ďalšia významná česká režisérka. Ako na vás prišla ona?

Asi cez Slnečný štát. Kamaráti sa s Martinom Šulíkom, pomáhala mu aj so scenárom. Teším sa najmä na Ivu Bittovú, ktorá bude hrať hlavnú postavu.

Už ste sa zoznámili?

Ešte nie, no už je dohodnuté, že k nej pôjdem na návštevu.

Mávate pred stretnutím s významným umelcom trému?

Väčšinou áno, ale aj sa teším. Navyše, Nelis mi povedala, že je to skvelá žena, a najmä sa vraj vyjadrila, že som sympatický. To sa hneď ide s lepším očakávaním. Hoci, napokon to môže dopadnúť všelijako, ako všetko.

FOTO SME - PAVOL FUNTÁL,

MIROSLAVA CIBULKOVÁ a čtk