Brusel 14. marca (TASR) - Európska komisia dnes privítala podpísanie dohody medzi Srbskom a Čiernou Horou o usporiadaní vzťahov v rámci jedného štátu a označila ju za dobrú správu pre Európu.
"Je to dobrá správa pre Európu a pre budúcnosť západného Balkánu na ceste do Európskej únie. Dohoda je obrovským krokom vpred k zabezpečeniu stability v celom regióne," uviedol vo vyhlásení komisár EÚ pre vonkajšie vzťahy Chris Patten.
Komisia zároveň potvrdila odhodlanie pomáhať všetkým zúčastneným stranám na implementácii dohody, ktorá bola podpísaná za sprostredkovania vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu.
Brusel sa nikdy netajil tým, že si želá zachovanie spoločného štátu v rámci JZR a varoval pred vznikom nezávislej Čiernej Hory, pretože by to podľa neho mohlo viesť k destabilizácii v regióne.
Po dlhých mesiacoch rokovaní dnes politickí lídri JZR, Srbska a Čiernej Hory v Belehrade podpísali dohodu o radikálnej reforme súčasnej juhoslovanskej federácie. Krajina zostane zachovaná, bude mať však nový názov a republiky získajú väčšiu autonómiu.
Nová krajina, tvorená dvoma polonezávislými štátmi, sa bude volať Srbsko a Čierna Hora. Obe republiky budú mať spoločnú obrannú a zahraničnú politiku, zachovajú si však oddelené ekonomiky, meny a colné služby.
Nebude to ani federácia, ani konfederácia, ale úplne nové a nekonvenčné riešenie, povedal juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica v noci nadnes po skončení 12-hodinového rokovacieho maratónu.
Prezident dodal, že na základe dohody sa na jeseň uskutočnia nové voľby zväzového parlamentu a parlamenty oboch republík budú pracovať na príslušných ústavných zmenách. Nový názov spoločného štátu začne platiť až po ratifikácii dohody zákonodarcami.
Dohoda ukončuje dlhoročný spor vyvolaný snahami Čiernej Hory o získanie nezávislosti. Secesistické tendencie sa začali objavovať v roku 1997 po nástupe Djukanoviča k moci. V tom čase v Belehrade vládol Slobodan Miloševič a Západ podporoval Djukanoviča hospodársky i politicky ako protipól voči srbskému lídrovi.
Podgorica kurz nezmenila ani po Miloševičovom páde, ku ktorému došlo po voľbách zo septembra 2000. Po nástupe reformnej vlády v Belehrade však Západ v obavách z destabilizácie Balkánu začal vystupovať proti nezávislosti Čiernej Hory a na Podgoricu vyvíjal tlak, aby odstúpila od zámeru na vypísanie referenda o samostatnosti.
Okrem regionálnych dosahov by referendum mohlo radikalizovať aj vnútropolitickú situáciu v 650-tisícovej Čiernej Hore, keďže tábor stúpencov nezávislosti má len minimálnu prevahu nad zástancami spoločného štátu so Srbskom.
(spravodajca TASR Robert Sermek) 20 ed
