"Hrkútame si najmä o vnúčencoch," smiala sa jubilantka, bronzová medailistka mníchovskej olympiády 1972 v skoku do diaľky Eva Šuranová (na snímke z archívu Múzea telesnej kultúry SR), trojnásobná mamina. "A spomíname na hniezdočko, aké sme svojho času našli na Mladej garde."
Boli prvými dámami na dovtedy čisto chlapčenskom internáte technickej vysokej školy, za ktorým sa skrýval pôvabný atletický štadiónik. Neskôr zarástol burinou. Aj vďaka druhej z nich, Márii Mračnovej, bývalej skvelej výškarke, posledných osem rokov šéfke slovenskej atletiky, zažil vlani zmŕtvychvstanie a položili naň umelý povrch.
"Mali sme tam na tie časy super podmienky, a vďaka nám aj zo dvadsať ďalších atlétov a atlétok," tvrdí "Kucina", ako Šuranovú dodnes podľa rodného priezviska Kucmanová oslovujú priatelia.
Dnešnej mladej generácii ju možno priblížiť cez švédsky sedembojársky zázrak Carolinu Klüftovú. Všestranná atlétka s perom v nohe, skrátka skvelá viacbojárka, ale aj prekážkarka a najmä diaľkarka. Na mníchovskej olympiáde výkonmi 660 a 667 cm (po takmer tri a pol desaťročí aktuálne méty dnešnej slovenskej jednotky Jany Veľďákovej) dvakrát prekonala čs. rekord a ako prvá Slovenka vôbec získala medailu - cennejšiu, striebornú, oslavovala až o 28 rokov neskôr plavkyňa Martina Moravcová a zlatú o ďalšie štyri roky vodáčka Elena Kaliská.
Jej zisku predchádzala dráma. Pár týždňov pred Hrami trpela, nemohla naplno vystrieť pravú nohu a rozbaliť skok. Skákala o pol metra menej ako zvyčajne. V poslednej chvíli, tri týždne pred olympiádou, ju vtedy najlepší slovenský kladivár Martin Šebesta vyšikoval za svojím švagrom, dnes chýrnym kardiochirurgom Viliamom Fischerom. "Vyšetril ma a vyklopil: Môžem vám opichnúť chrbticu. Ak presne trafím, budete skákať na olympiáde. Ak nie, môžete ochrnúť," spomína Šuranová. "Prevrátila som oči. Hneď ma však upokojoval: Nebojte sa, ochrniete len na istý čas. Do pol roka sa z toho bez následkov dostanete. Mal som taký aj taký prípad. Zaváhala som, ale iba na okamih. Vzápätí som mu povedala: Pán doktor, keď už som tej olympiáde v príprave toľko dala, beriem to riziko."
O mesiac držala v ruke olympijský bronz. O dva roky k nemu pridala striebro z európskeho šampionátu v Ríme. Prehrala o päť centimetrov s Maďarkou Bruzsenyákovou. Pred posledným pokusom jej tréner Pavol Glesk odporučil posunúť o pol stopy začiatok rozbehu a o päť centimetrov ju preskočila. Ale s prešľapom. "To bolo myslím jediný raz, keď som ľutovala, že som dala na jeho radu," pousmeje sa Šuranová s odstupom vyše troch desaťročí.
