Premiér predsedajúcej krajiny – José María Aznar spolu so svojím britským a talianskym kolegom Tonym Blairom a Silviom Berlusconim vravia, že niet ambicióznejšieho sociálneho cieľa, ako je plná zamestnanosť. Tento názor, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani v bývalom sovietskom bloku, sa však neopiera o umelé vytváranie pracovných miest. Ide skôr o podporu iniciatívy, ktorá by mohla priniesť návrhy takých fiškálnych opatrení, ktoré podporia rast pracovných miest. Ide napríklad o zavedenie mechanizmov, ktoré by viac ako doteraz platy viazali na produktivitu práce.

Problémom Berlína a Paríža sú voľby

Aznar a Berlusconi sľubovali reformu pracovných trhov už dávno. Blair by to zase uvítal ako impulz, ktorý by mu pomohol presvedčiť konzervatívne časti Británie, aby sa odhodlali na prijatie eura. Na ich strane stoja predstavitelia Európskej komisie, ktorí si uvedomujú, že bez reformátorského ducha sa EÚ nepohne ani o krok.

Sú však aj takí, ktorým sa španielsko-taliansko-britský postoj nepáči. V tomto prípade ide o najväčších „ťahúňov“ európskej integrácie – Nemecko a Francúzsko. Ani v jednej zo spomínaných krajín si nikto pred voľbami nedovolí hovoriť o reforme pracovného trhu. Dalo by sa povedať, že v prípade sociálnodemokratického kancelára Gerharda Schrödera by takéto reči predstavovali politické „harakiri“.

Francúzi liberalizovať nechcú

Okrem pracovného trhu Aznar medzi priority summitu zaradil aj prepojenie spoločného finančného a energetického trhu. Vytvorenie spoločného európskeho finančného trhu by nemusel byť po úspešnom zavedení eura problém.

Horšie je na tom zjednocovanie energetiky. Práve tá predstavuje oblasť, pri ktorej sa v Barcelone nemusí dospieť ku žiadnej dohode, hoci predseda Európskej komisie Romano Prodi predvčerom povedal, že bez dohody v liberalizácii energetického trhu sa Barcelona stane neúspechom.

Problémom je opäť Paríž, ktorý si zakladá na monopolnom postavení francúzskych energetikov. Spojenca našli opäť v Berlíne.

Iba nedávno totiž nemecký minister hospodárstva Hans Eichel vyhlásil, že jeho krajina síce súhlasí s kompletnou liberalizáciou energetického trhu v Európe, ale iba z dlhodobého hľadiska. Svoje diplomatické zaobaľovanie neskôr menej chápavým vysvetlil po stretnutí s francúzskym kolegom Laurentom Fabiusom. Tam povedal, že „Berlín veľmi dobre chápe výhrady Paríža ku kompletnej liberalizácii európskeho trhu s elektrickou energiou“. Na oplátku zase Francúzi „pochopili“ nemecké výhrady voči znižovaniu subvencií pre banícky priemysel.

Rozširovanie nie je témou dňa

Summit v Barcelone bude teda akýmsi pokusom o ekonomické reformovanie Európskej únie. Možno preto očakávať, že jeden z najväčších európskych projektov, ktorým je rozširovanie smerom na východ, nebude témou dňa. Stane sa tak aj napriek tomu, že španielske predsedníctvo do Barcelony pozvalo predstaviteľov 13 kandidátskych krajín.