Vo všetkých krajoch síce priemerná mzda stúpla a miera nezamestnanosti klesla, ale miera vzostupu a poklesu je v jednotlivých krajoch rozdielna.
Najlepšie, ako tradične, obišiel Bratislavský kraj. Priemerná mzda v ňom stúpla o 43 percent, už predtým najnižšia miera nezamestnanosti klesla o vyše 50 percent.
To, že regionálne rozdiely sa v poslednom čase ešte zväčšujú, vyplýva podľa analytika Martina Valentoviča z M.E.S.A. 10 aj z porovnania pomeru hodnôt jednotlivých regiónov s tým najviac rozvinutým. "Náskok najbohatšieho kraja - Bratislavy - sa v sledovanom období zvýšil oproti všetkým ostatným regiónom," povedal.
Valentovič tvrdí, že aj v prípade, ak sa na tento účel pokladá za referenčný Trnavský kraj, lebo v prípade Bratislavy "ide o čistú mestskú ekonomiku", je prehĺbenie rozdielov zrejmé.
Pokiaľ ide o priemernú mzdu, oproti roku 2001 si relatívne (vo vzťahu k hodnote Trnavského kraja) polepšil aj Košický kraj.
V Košickom kraji stúpla priemerná mzda o viac ako 40 percent, lenže miera nezamestnanosti klesla ani nie o 30 percent, čo je po Banskobystrickom kraji najmenej. Valentovič hovorí, že pomerne vysokú mzdu "robí" trh práce v Košiciach, kým vysoká nezamestnanosť má pôvod na trhu práce na vidieku v okolí Košíc, "s prevažujúcim hospodárstvom orientovaným na nízkokvalifikovanú pracovnú silu".
Štúdia, ktorú pred týždňom prezentovali sociológovia zo Slovenskej akadémie vied, naznačuje, že regionálne nerovnosti sú významnou črtou Slovenska. Najhoršie sú na tom podľa sociológov okresy s pomerne veľkým počtom malých obcí. Tieto sú totiž prestarnuté.
"Nemajú žiadny potenciál, ktorý by im umožnil chodiť po Slovensku za prácou. Nemajú za čo odísť, nevedia sa pohnúť," hovorí Peter Gajdoš. "To plodí problémy, rezignáciu, veľký výskyt alkoholu a podobne." Najlepšie sú na tom okresy s veľkými centrami. (joč, r)
