BRATISLAVA - Výsledky prieskumu britskej spoločnosti Centre for Retail Research, podľa ktorých sa práve u nás a v Česku v obchodoch kradne najviac, nemusia podľa prezidenta Zväzu obchodu Pavla Konštiaka zodpovedať skutočnosti. Vlaňajšie straty z krádeží by u maloobchodníkov mali byť asi 1,4 percenta z obratu, priemer únie je 1,25 percenta.

Medzi zlodejmi sú aj zamestnanci

"Podobných prieskumov je vo svete viacero s rôznymi výsledkami," povedal Konštiak. Niektoré výskumy podľa neho hovoria o dvojpercentných stratách z obratu obchodov, pričom polovicu z nich majú na svedomí zamestnanci. Britský prieskum hovorí o tretine nepoctivých zamestnancov.

Šéf COOP Jednoty Adrián Ďurček pripustil, že keby sa zamestnanci reťazca na krádežiach podieľali jednou tretinou, spolu by ukradli tovar asi za 140 miliónov korún.

V sieti Hypernova vlani na Slovensku zabránili viac ako 9-tisíc krádežiam. "Hodnota zachyteného tovaru sa vyšplhala na niekoľko miliónov korún," povedala hovorkyňa reťazca Diana Stanková. O koľko krádeží sa pokúšali samotní zamestnanci, nepovedala.

Či sa na Slovensku kradne viac ako v iných krajinách, nevedela posúdiť hovorkyňa reťazca Carrefour Jana Havlíčková. Potvrdila len, že počet pokusov o krádež v ich predajniach za posledné roky klesá.

Viac chudobných, viac krádeží

Na Slovensku sa môže kradnúť viac, ako v ekonomicky vyspelejších krajinách, pripúšťa sociologička Zuzana Kusá. "Čím je v krajine viac nemajetných, tým výraznejšie je percento krádeží. Kriminalita chudobných je na rozdiel od kriminality bohatých ľahšie odhaliteľná, a tak je viac na očiach."

Deformovaný vzťah k cudziemu majetku a sociálna odkázanosť sú podľa Ďurčeka hlavnými príčinami, prečo by Slovensko mohlo patriť medzi krajiny, kde sa kradne nad priemer únie. Pripúšťa, že vzhľadom na horšiu sociálnu situáciu sa viac ako u nás zase kradne napríklad v Rusku či na Ukrajine.

Spektrum drobných zlodejov je pestré. Ku krádeži sa podľa Stankovej z Hypernovy uchýli 70-ročný dôchodca, ako aj vysokoškolák. "Nie sú zvláštnosťou ani prípady, keď sú ženy schopné obliecť si niekoľko drahých nohavičiek a viacero podprseniek, samozrejme s úmyslom nezaplatiť za ne." Medzi zlodejmi prevažujú podľa nej muži, ženy kradnú asi v tretine známych prípadov.

Kradne sa aj pre adrenalínový zážitok

Medzi najlákavejšie produkty patrí drogistický tovar. Mladí ľudia často siahajú po DVD a CD nosičoch. Nasledujú suché potraviny: alkohol, káva, drahé salámy. Kradne sa aj textil či športové potreby. "Niekedy sa ľudia stihnú v predajni slušne nasýtiť ešte pred zaplatením," povedala Stanková.

Bez zaplatenia z obchodov odchádzajú aj ľudia, ktorí kradnú pre adrenalínový zážitok. Podľa britského prieskumu majú v Európe až sedem percent všetkých krádeží na svedomí dodávatelia reťazcov.

Útočiť na predavača sa nevypláca

Aj napriek nízkym cenám sa s krádežami musia vyrovnávať aj potravinové reťazce. Nekradnú však len ľudia, ktorí si potraviny alebo iný tovar nemôžu dovoliť - je to pre nich adrenalínový šport. "Kradnú aj ľudia, od ktorých by to nik nečakal. V kravatách s niekoľkými titulmi pred a za menom," povedal denníku SME zdroj z reťazca Lidl, ktorý nechcel byť menovaný. Neraz ide o doktorov či právnikov. Rovnaká situácia je aj v predajniach iných reťazcov.

Horšia situácia nastane, ak je zlodej agresívny. V prípade, že obchod nestojí na vlastnom pozemku, tak ani zamestnanec bezpečnostnej služby, ani predavač nesmie zlodeja zbiť, ani inak fyzicky napadnúť. Ak však predajňa stojí na súkromnom pozemku, tak môže prísť agresívny zlodej k úrazu. Zamestnanci bezpečnostnej služby nebudú v takomto prípade potrestaní. Sú totiž chránení videonahrávkou, kde je vidieť, že zlodej na zamestnancov útočil. (ik)

Najlepšie sa kradne do kabáta

Bývalý študent vysokej školy SME potvrdil, že pred niekoľkými rokmi si približne rok v potravinách v hlavnom meste prilepšoval krádežami. Šetril tak peniaze na jedlo a mohol ich minúť napríklad na zábavu. Zo supermarketu si za rok asi 50-krát odniesol tovar bez zaplatenia.

"Boli to väčšinou drobnosti. Čokolády, sladkosti, syry, sprchové gély, zubné pasty, ale aj pollitrovky alkoholu," hovorí. Najlepšie sa podľa neho kradne na jeseň alebo v zime, keď sa nosí viac vrstiev oblečenia. "Do vnútorného vrecka kabáta sa pohodlne vmestí aj fľaša alkoholu."

Pri poslednej nelegálnej návšteve mal študent vo vreckách potraviny a drogistický tovar asi za 600 korún. "Asi som doplatil na svoju trúfalosť. Príliš dlho som postával pri kávach a rozvažoval, ktorá bude najlepší úlovok."

Keď si balíček vkladal do kabáta, pristúpil ochrankár v civile a odviedol ho do kancelárie. Privolaní policajti študenta odviezli v aute. "Po chvíľke ticha sme sa nakoniec dohodli. Dal som im 500 korún a oni ma pustili," priznáva študent. Odvtedy vraj už nekradol. (lh)