BRATISLAVA – Slovenská ekonomika vlani svojím rastom predbehla krajiny Európskej únie. Výkonnosť nášho hospodárstva sa podľa predbežných údajov Štatistického úradu zvýšila oproti roku 2000 o 3,3 percenta. Tento nárast analytikov príjemne prekvapil. Bol až o polovicu rýchlejší ako rok predtým.

Hrubý domáci produkt sa priblížil k hranici jedného bilióna korún. Mal by ju prekonať už tento rok. „Slovenská ekonomika sa napriek problémom v oblasti zahraničného obchodu, plnenia štátneho rozpočtu a spomaľovania tvorby pridanej hodnoty dostala do vyššieho tempa rozvoja,“ povedal predseda Štatistického úradu Peter Mach. „Vývoj ekonomiky po prekonaní stagnácie v roku 2000 ďalej akceleruje a nadobúda trvalejší charakter.“

V poslednom štvrťroku 2001 bol HDP medziročne vyšší až o 3,9 percenta, čo je najvyššia hodnota od konca roka 1998.

Rastu ekonomiky najviac pomáhali investície v podnikoch a spotrebné výdavky domácností a vlády. Suma peňazí, ktoré minuli ľudia, vláda a podniky, bola zatiaľ najvyššia v histórii krajiny.

Domácnosti si mohli dovoliť vyššie výdaje vďaka opätovnému rastu reálnych miezd a výplate dlhopisov Fondu národného majetku. Ich správanie však mohli ovplyvniť aj mylné predstavy o vývoji cien. „Ľudia nadhodnocujú infláciu až trojnásobne. To podporuje práve uprednostňovanie spotreby,“ povedal analytik Ľudovej banky Mário Blaščák. Podnikom zasa umožnilo viac investovať to, že zlepšili hospodárenie.

Naopak, oveľa viac si ekonomika sľubovala od dopytu zo zahraničia, ktorý bol v minulých rokoch najdôležitejším motorom hospodárskeho rastu. Spomalenie svetovej ekonomiky v druhej polovici roka však ochladilo náladu slovenských vývozcov a podpísal sa na viac ako polovičnom prepade rastu exportu.

Historicky najvyššia bola vlani spotreba štátu. Hoci medzinárodné menové inštitúcie kabinetu neustále odporúčajú, aby rast výdavkov brzdili, k žiadnemu poklesu štátnych výdavkov nedošlo. Konečná spotreba štátnej správy dokonca predbehla spotrebiteľský apetít domácností a dosiahla rast 5,2 percenta. „S ohľadom na doterajší rast spotreby vlády, plány v mzdovej oblasti a použitie časti privatizačných príjmov na zaplátanie dier v nereformovaných oblastiach si nemyslíme, že podiel vlády v ekonomike bude klesať,“ povedal hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.

V štruktúre ekonomického rastu vnímajú analytici ako potenciálne nebezpečenstvo oblasť zahraničného obchodu. „Domáci výrobcovia nie sú dostatočne konkurencieschopní. Preto je práve narastajúca spotreba zdrojom nerovnováhy v ekonomike,“ varuje Pavol Ondriska zo Slávie Capital. Pozitívne však hodnotí to, že rast produktivity ekonomiky si udržal predstih pred rastom reálnych miezd, čo je pre konkurencieschopnosť ekonomiky nevyhnutné.

Ekonomika bude rásť tento rok ešte rýchlejšie, tvrdia ekonómovia. Ťahať ju bude opäť spotreba – zamestnancom porastú reálne mzdy rýchlejšie a ani vláda zrejme nedokáže vo volebnom roku obmedziť výdavky. Rast HDP však bude stále tlmiť negatívny zahraničný obchod. Štatistici predpokladajú, že v prvom polroku zotrvá rast hospodárstva na úrovni 3,9 percenta. Vychádzajú pritom z predpokladov postupného oživenia zahraničného dopytu. Vďaka minulým investíciám by mali byť podniky pripravené naň reagovať.