Veľa sme o agentoch a samotnej činnosti izraelskej tajnej služby Mossad počuli, čítali, pritom nič hodnoverné o nej nevieme. Len nás prostredie zákulisia špionáže fascinuje. Podobne to bolo aj s Brownovým pátraním v histórii - čo komu hovorí práca symbológa? Obaja hrdinovia - Brownov Robert Langdon aj Silvov Gabriel Allon - sú akční, zaujímaví a tým aj atraktívni muži v najlepšom veku - inteligentní päťdesiatnici, odborníci vo svojom fachu. Knihy oboch autorov (výnimky potvrdzujú pravidlo) sú napísané jednoduchým, ale pútavým štýlom. Hovorí sa o nich, že sa nedá od nich odtrhnúť alebo že sa prečítali na jeden dúšok.
Hlavným hrdinom Silvových kníh je Gabriel Allon - tajný agent, ktorý je aj vychýreným reštaurátorom vzácnych umeleckých diel. Krytie využíva najmä na oddych a nájdenie rovnováhy po svojich zásahoch.
V Agentovi Mossadu však už Allon nie je aktívnym, ale tzv. spiacim agentom. Z jeho benátskeho útočiska, kde s priateľkou Chiarou reštauruje vzácny obraz sv. Krištofa, ho vytrhne atentát na izraelské veľvyslanectvo v Ríme, pri ktorom zahynie mnoho ľudí. Hoci by najradšej pracoval ako voľný agent, musí nastúpiť do aktívnej služby Mossadu pod priame velenie jeho nie veľmi obľúbeného šéfa.
Vyšetrovanie prípadu vedie jednoznačne k palestínskym teroristom, ale pátranie po tom, kto konkrétne stojí za atentátom, dovedie Allona až do histórie - do štyridsiatych rokov, keď sa začala teroristická odysea mnohých Palestínčanov - medzi nimi aj rodu al-Chalífovcov. Rukou židovskej tajnej služby zomrel nielen otec, ale o pár rokov aj syn. Zostal vnuk, Sabrí, ktorého si adpotoval sám Jásir Arafat a odpratal ho do Európy, kde vyštudoval a pripravoval sa na svoj údel - pomstiť nielen svoju rodinu, ale aj svoju vlasť. A to jediným spôsobom - atentátmi, na ktoré Židia nezabudnú. Allon sa vracia aj k vlastným spomienkam - bol to totiž on, kto zabil Sabrího otca.
Sabrí chystá pomstu - sériu výbuchov na miestach, kde sa pohybuje množstvo ľudí. Prvým bolo veľvyslanectvo v Ríme, nasledovalo Buenos Aires a neskôr istanbulská synagóga. Čo to bude nabudúce?
Allon je už blízko, ale doplatí na jedinú svoju slabinu - Palestínčania unesú z psychiatrickej kliniky manželku Leu. Pred rokmi prežila atentát, ktorý naplánoval Arafat, ich syn však zomrel. Teraz ju používajú ako návnadu na Gabriela.
V Agentovi Mossadu, rovnako ako v ostatných Silvových knihách, vystupujú okrem fiktívnych osôb aj reálni ľudia - ako Jicchak Rabin či Arafat. Niektoré názvy miest, ako dedina Bajt Sajjid, si Silva vymyslel, ale v podstate to mohla byť ktorákoľvek z tých, ktoré izraelská armáda zrovnala so zemou. Príbehy Židov, ktorých rodinní príslušníci zomreli pri stovkách atentátov palestínskych samovražedných atentátnikov v jeruzalemských autobusoch, však vymyslené nie sú. Aj pri al-Chalífovcoch je zmenené meno - časť príbehu si Silva prepožičal od rodu al-Salamovcov. Otec Hasan zomrel pri bojoch o Ras al-Ein v roku 1948, jeho syn Ali Hassan bol členom teroristickej skupiny Čierny september, ktorá bola zodpovedná za mníchovskú masakru v roku 1972 a množstvo ďalších útokov. Zabili ho členovia Mossadu v roku 1979, keď nastražili bombu do jeho auta.
Neviem, či sa dá v blízkovýchodnom konflikte vystopovať, čo bolo skôr – nájazdy palestínskych teroristov na židovské osady alebo nájazdy židovskej Hagany. Napriek tomu, že sa v románe snaží Silva vysvetliť dôvody – dokonca aj palestínske, z románu je cítiť skepsa. V krajine, v ktorej sú Izraelčania aj Palestínčania odsúdení žiť bok po boku, je vízia pokojného života a zostarnutia bez obáv z atentátov len nereálnou vidinou. Práve preto, že za každým atentátom nasleduje pomsta v podobe vraždy a vyhnáňania, ktoré sa musia opäť pomstiť.
