Mladá Srbka kráča v Belehrade pred plagátmi s Ratkom Mladičom. Ak ho srbská vláda v blízkom čase nevydá, riskuje ohrozenie vzťahov s Európskou úniou. FOTO - SITA/AP
Hľadaný vojnový zločinec Ratko Mladič sa už vyše desať rokov úspešne ukrýva pred medzinárodným tribunálom v Haagu. Nič na tom nezmenil ani sľub srbského premiéra Vojislava Koštunicu. Ten sa pred mesiacom zaručil, že do konca apríla sa to zmení. Nestalo sa.
Vrtošivý mesiac, ktorý priniesol západnému Balkánu povodne pri rozvodnenom Dunaji, sa skončil a Mladič je stále na slobode, pravdepodobne niekde na srbskom území. Koštunicov kabinet sa ocitol vo veľmi trápnej situácii, ktorá môže vyvrcholiť pozastavením stabilizačných a asociačných rozhovorov medzi Európskou úniou a Belehradom. Komisár pre rozšírenie únie Olli Rehn varoval, že čas na rozdávanie nezostal.
"Je veľmi pravdepodobné, že rozhovory budú pozastavené," citovali agentúry srbského ministra Rasima Ljajiča zodpovedného za komunikáciu s tribunálom. Podľa neho to však bude dočasný krok a nič nezmení na pátraní po Mladičovi.
Ultimátum na jeho vydanie nebolo prvým, ktoré dostalo Srbsko od únie. Od júla minulého roku, keď uplynulo desať rokov od srebrenickej masakry, pri ktorej dal Ratko Mladič vyvraždiť vyše 7-tisíc bosnianskych chlapcov a mužov, ich už Belehrad dostal niekoľko. Nakoniec vždy úniu presvedčil, aby mu ešte dala šancu.
Pred mesiacom tak srbský premiér Koštunica presviedčal neústupnú žalobkyňu z Haagu Carlu del Ponteovú. Sľúbil jej, že do mája bude Mladič definitívne v Haagu. Jeho slová nikto zo srbskej vlády nespochybnil. Teraz musí Belehrad svoje zlyhanie vysvetliť.
Niektorí srbskí politici stále veria, že Mladiča vydajú v hodine dvanástej. Šéf diplomacie Vuk Draškovič na tlačovke v Bruseli vyhlásil, že sa tak môže stať do 3. mája, keď sa komisár Rehn stretne so žalobkyňou Ponteovou. V opačnom prípade Koštunica vraj chystá vystúpenie v televízii, aby národu a najmä únii vysvetlil príčiny blamáže.
Tribunál zatiaľ mlčí a do stredy podľa belehradského rádia B92 nechce dávať žiadne oficiálne vyhlásenia. Belehrad veľa dôvodov na optimizmus nemá.
Fakt, že sa srbská vláda v poslednej chvíli spamätala a začala sťahovať slučku okolo Mladičovej ochrannej siete, je primalou náplasťou nad jej neschopnosťou chytiť jedného z dvojice najhľadanejších vojnových zločincov.
Bývalého veliteľa Ratka Mladiča spolu s exprezidentom bosnianskych Srbov Radovanom Karadžičom považujú za hlavného architekta vojny v Bosne, ktorá stála cez stotisíc ľudských životov. Obidvaja sú obvinení z vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy. Úspešne sa im však darí ukrývať sa na slobode. V minulosti sa tak dialo aj s pomocou armády.
Dnes Srbsko nemá na výber. Bez ich vydania je vstup medzi európsku dvadsaťpäťku vylúčený.
RATKO MLADIČ
Európska únia dostala od srbského premiéra Vojislava Koštunicu sľub, že hľadaného vojnového zločinca Ratko Mladiča vydajú do Haagu do konca apríla. Keďže sa tak nestalo, Brusel zvažuje prijatie sankcií.n 17. marec 1942: narodil sa v Kalinoviku v Bosne a Hercegovine,
1945: jeho otec, partizán, je zabitý pronacistickými chorvátskymi jednotkami "ustašovcami",
1965: vstupuje do armády
15. máj 1992: po eskalácii konfliktu v Bosne sa stáva vojenským veliteľom bosnianskych Srbov,
1992: jeho dcéra Ana spáchala samovraždu,
1995: medzinárodný tribunál pre bývalú Juhosláviu ho obvinil z genocídy, okrem iného z 43-mesačného obliehania Sarajeva a masakry v Srebrenici (júl 1995),
2001: ukrýva sa po západnom Balkáne, potom čo bol jeho ochranca - exprezident Srbska Slobodan Miloševič - zosadený.
