Koncová obec Dúbrava, do ktorej sa ide z Braniska, patrí k lepším koncovým obciam Prešovského kraja. Mladí chodia pracovať aj do zahraničia, ale vracajú sa a investujú doma. Mnohé domy majú novú fasádu, v dedine cítiť život, priemerný vek je 38 rokov. FOTO SME - RICHARD FILIPKO
BRATISLAVA - Veľké regionálne rozdiely nie sú len na Slovensku. Ich zmenšovanie je aj jednou z priorít volebných programov politických strán.
Ekonóm zo Slovenskej akadémie vied Pavol Kárász hovorí, že obrovský rozdiel medzi bratislavským a napríklad prešovským regiónom sa v posledných rokoch síce prehĺbil, ale "nie je to slovenská špecialita".
Pomerne veľké rozdiely medzi rozvinutými metropolami a zaostalejšími regiónmi sú aj v krajinách, ktoré dobre využívajú peniaze zo štrukturálnych fondov Európskej únie. "Dôležitý je fakt, že napriek rozdielom išiel vývoj v každom regióne Slovenska dopredu," hovorí Kárász.
Sociológovia Slovenskej akadémie vied, ktorí robili celoslovenský regionálny výskum, skonštatovali, že rozdiely medzi najbohatšími a najchudobnejšími regiónmi sa zväčšujú a ľudia v chudobných dedinách sú frustrovaní, často nemajú záujem riešiť problémy vlastných obcí.
Podľa Kárásza neexistuje žiadne zázračné šibnutie prútikom, ktoré by rozdiely zmazalo. "Počítať s tým, že nová vláda dokáže rozdiely okamžite vyrovnávať, je naivné," hovorí.
(rf)
Brusel dá regiónom na projekty o 10 percent viac
BRUSEL - Slovenské mestá a obce si môžu od budúceho roku vďaka eurofondom prilepšiť jednoduchšie ako doteraz.
Zástupcovia členských štátov Európskej únie včera v Bruseli schválili pravidlá, ktorými sa bude riadiť čerpanie eurodotácií v rokoch 2007 až 2013. Ak chceli obce a mestá získať peniaze na nejaký projekt, museli mať najmenej 25 percent vlastných prostriedkov a Brusel zaplatil najviac 75 percent investície. Teraz to bude 85 percent. Regióny budú potrebovať menej peňazí na spolufinancovanie a predlžuje sa aj čas, do kedy bude treba peniaze vyčerpať.
Slovensko dostane v týchto rokoch zhruba 10,5 miliardy eur.
Slovenský veľvyslanec pri Európskej únii Maroš Šefčovič hovorí, že systém je lepšie nastavený s "ohľadom na potrebu nových štátov, preto by sme sa ľahšie mohli dostať k peniazom". (šaf)
Ako chcú strany rozvíjať regióny
HZDS
Chystá sa vypracovať Stratégiu regionálneho rozvoja a obmedziť "subjektivizmus" v schvaľovaní a prideľovaní peňazí na projekty. Chce podporiť malé a stredné podniky v zaostávajúcich regiónoch.
Smer
Chce podporiť dopravu, aby sa zvýšila mobilita pracovnej sily. Zvýšiť podporu malého a stredného podnikania, podporu poľnohospodárskej prvovýrobe. Peniaze z eurofondov chce rozdeľovať podľa HDP a nezamestnanosti. Zahraničné investície dôsledne presmerovávať do chudobnejších regiónov.
SMK
Oficiálne prijme volebný program 13. mája, dovtedy nechce hovoriť o čiastkových tézach, ale predseda klubu poslancov SMK Gyula Bárdos hovorí, že na regióny bude veľký dôraz. Piliermi sú dostavba južnej rýchlostnej komunikácie, znižovanie nezamestnanosti, poľnohospodárstvo.
SF
Podporuje dostavbu južnej trasy rýchlostnej komunikácie. Chce podporiť malé a stredné podnikanie najmä v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou. Peniaze z eurofondov by mali ísť aj do malého a stredného podnikania a rozvoja cestovného ruchu v regiónoch.
KDH
Podporí rozvoj infraštruktúry smerom k regiónom. Viac peňazí chce na rozvoj, vzdelanie, zlepšenie bytového fondu.
SNS
Rovnaké investičné príležitosti pre domáci a zahraničný kapitál. Chce viac využiť štátne prostriedky na rozvoj regiónov a nové regulačné opatrenia na zvýhodnenie investovania do zaostalých regiónov.
SDKÚ
Stimuly by chcela obmedzovať na investorov, ktorí vytvárajú pracovné miesta v najmenej rozvinutých regiónoch. Chce zvýšiť pomoc malému a strednému podnikaniu, podporiť školenia, vzdelávanie, využívať "cezhraničné a domáce" programy, fondy rizikového kapitálu, grantové schémy, pomoc pri identifikácii priorít pri príprave regionálnych projektov. Podporovať cestovný ruch a agroturistiku.
